Za holokaustom, antisemitizmom a izraelským terorom stoja sionisti

Tento exkluzívny trojrozhovor je presvedčivou ukážkou toho, ako si v základných tézach odporujú samotní židia. Je svedectvom našej doby, ale zároveň odhaľuje hrozivé skutočnosti. Na základe nich môžeme oprávnene usudzovať, že najväčšou hrozbou pre žida je iný žid. Za holokaustom stáli sionisti, ktorí túto tragédiu zneužili na budovanie svojej základne s ambíciami ovládať celý svet mincou a mečom.

 

 

Na to, aby sme mohli pochopiť druhú stranu, je nevyhnuté rozprávať sa s ňou, poznať dôvody a myšlienkové pochody. Hoci sme mnohé z týchto závažných otázok už v minulosti adresovali izraelskému veľvyslancovi na Slovensku, ten sa s nami aj napriek prísľubu odmietol rozprávať. K porozumeniu je však nevyhnutný dialóg. My ho oponentom alebo názorovo a hodnotovo inak orientovaným ľuďom vždy ponúkame. Ich knihy ani časopisy sa nesnažíme zosmiešňovať, bojkotovať alebo uvažovať nad ich vyradením z predaja tak ako oni. Naopak, nabádame našich čitateľov, nech sa ich textami a myšlienkami zaoberajú. Je to každý jednotlivý čitateľ, v ktorom sa odohrá rozhodujúci zápas o poznanie pravdy. V tomto duchu sme oslovili aj ľudí zastupujúcich židovské organizácie. Na našu žia-dosť o rozhovor nám hovorkyňa Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Lucia Kol-lárová napísala, že „je nám veľmi ľúto, nemáme, žiaľ, čas vypracovať odpovede, organizujeme totiž -zatmenie slnka a zabezpečujeme škvrny na slnku“. Takto sa k vážnym otázkam o zabíjaní detí, používaní bieleho fosforu, okupácie a teroru stavajú tí, ktorí majú budovať pozitívny obraz o židovských komunitách. S podobnou aroganciou sa vyjadril aj šéfredaktor židovsko-slovenského časopisu Delet Michael Szatmáry. O rozhovor sme požiadali aj bratislavského rabína Barucha Myersa, ktorý rovnako odmietol. Jediným, kto z oslovených predstaviteľov slovenských židovských organizácií súhlasil s rozhovorom, bol riaditeľ Židovského múzea v Bratislave Pavol Mešťan. Izrael vníma ako maličkú krajinu obklopenú celým nenávistným svetom. Tvrdí, že boj o Izrael môže byť aj bojom o svet. Hoci v rozhovore neustále nabáda na kladenie iných otázok, aké nás zaujímajú, jeho prejavená vôľa o budovanie dialógu je úctyhodná.

 

  Slovenský rabín Michael Dov Weissmandel sa počas vojny snažil zachrániť židov pred transportmi do koncentračných táborov. Písal výzvy Medzinárodnej sionistickej organizácii, žiadal o pomoc, no neuspel. Nestálo za to dať nacistickému dôstojníkovi zodpovednému za deportácie Wislicenymu peniaze, aby sa transporty nekonali? Naozaj je to tak, ako povedal rabín Grünbaum, že takto sa obchodovať nebude, že jedna krava v Palestíne má väčšiu cenu ako všetci židia v Európe?

To, s čím prišiel Weissmandel, s tzv. Európa plánom na záchranu židov, je jedna famózna, fantastická vec, ja sa pred ňou skláňam, ale v tom období sa nedala realizovať, pomoc, ako si ju on predstavoval, bola neuskutočniteľná. Weiss-mandel povýšil záchranu človeka nad všetko (lebo tak je to v judaizme), čo patrilo do oblasti judaizmu, čiže povýšil existenciu života nad všetko. Gisi Fleischmannová úradovala tu neďaleko nášho múzea. Na prvý pohľad vyznie asi smiešne, ale Weissmandel bol ochotný stretnúť sa s Gisi Fleisch-mannovou v jej kancelárii sám. Vám to nič nehovorí, ale stretnutie rabína so ženou v jednej kancelárii osamote je niečo, čo je v rozpore s učením, a on to urobil. Jeho predstava o záchrane židov a predstava Gisi Fleischman-novej bola jedna a tá istá, zhodovali sa. Takže neviem, či ste otázku smerovali proti Amerike, ktorá nedala peniaze? Weissmandel vyčíta Amerike, že v čase, keď tam sedeli v kasínach, v kaviarňach a v kinách, židia na Slovensku umierali. Ale viete sa vžiť do situácie, ktorá vtedy existovala? Čo sa vedelo o koncentračných táboroch? Čo mohla Amerika vedieť o koncentrač-ných táboroch?

 

  Vôbec to nezovšeobecňujem na Ameriku, to by bolo odvádzanie pozornosti. Upozorňujem na odmietnutie pomoci pre slovenských židov od sionistickej organizácie, konkrétne od švajčiarskej sionistickej organizácie Agency Executive Offices.

Ale boli iné organizácie, ktoré pomáhali, dávali peniaze, peniaze prichádzali cez Maďarsko, peniaze mali aj bohatí židia, ale ešte raz vám hovorím: chápete, že tie peniaze nepomohli? Tí ľudia brali peniaze a nepomohli. Čo by ste chceli urobiť s tými peniazmi? Príde Weissmandel za Wislicenym, dá mu peniaze a Wisliceny zastaví deportácie? Židia prestanú odchádzať zo Slovenska? Takto brali peniaze, a napriek tomu transporty išli.

 

 Opieram sa o slová rabína Mosheho Schonfelda, nie o svoje dojmy. Ten vo svojej knihe spomína Weissmandelove listy adresované Izákovi Grünbaumovi, ktorý odpovedal: „Keď sa ma spýtal, či by som nemohol dať peniaze z prostriedkov United Jewish Appeal na záchranu Židov v Európe, povedal som: „Nie, a opäť vravím nie! Musíme odolať vlne, ktorá odsúva sionistické aktivity ako druhoradé“…”

Nie som proti kritickým výhradám, len nemôžem jednoznačne povedať, že toto bol dôvod, prečo židia nedostali peniaze. Aký kritický pohľad má Weissmandel na organizácie, ktoré nedali penia-ze? Veď Weissmandel – viete si predstaviť, že on vyskočí z vlaku, v ktorom je žena s piatimi deťmi, ich nechá ísť do plynu a on žije a existuje preto, aby mohol vydať svedectvo o tých, ktorí nepomohli?

 

 Nezdá sa vám zvláštne, že o tomto prípade médiá príliš informácií nepriniesli?

V médiách dnes pracujú ľudia, ktorí sú z môjho hľadiska nedovzdelaní, slabí žurnalisti a veľmi radi zjednodušujú.

 

 Myslíte si, že tá jednostranná neobjektívna informovanosť je len preto, lebo sú žurnalisti nedovzdelaní? Nie je to skôr preto, lebo napĺňajú predstavy vlastníkov?

Áno, samozrejme, že napĺňajú predstavy vlastníkov, a ešte sú navyše aj nedovzdelaní. Ale tým som nechcel povedať, že všetci, aby sme to nezvulgarizovali a neglobalizovali.

 

 

 Ale vlastníci médií (môžete mi to vyvrátiť) sú často práve židovského pôvodu, čo nie je konšpirácia, ale fakt. To nie sú narážky na to, že za všetko zlé môžu židia, to predostieram ako niečo, s čím sa absolútne nestotožňujem. Ale ak hovoríme o médiách a vplyve, samotní židovskí intelektuáli a univerzitní profesori ako Mearsheimer, Walt, Chomsky, Filkenstein a mnohí ďalší hovoria o obrovskej moci izraelskej loby. Nemáte pocit, že – ak sa na to pozeráte dnes – tie správy sú zamerané jednostranne?

Čestne sa priznám, že to neviem posúdiť (neberme teraz loby a majiteľov), hovorím o tom, čo vidím v televízii alebo čítam. V slovenskej televízii je tak málo pozitívnych vecí o Izraeli… Strašne málo. V Izraeli môžu vynájsť vedci objavy aj na päť Nobelových cien, to sa však v slovenských médiách nedozviem. Neviem o živote v Izraeli, o tom pozitívnom živote v Izraeli. Čo vy viete o Izraeli? O živote v Izraeli?

 

 Podľa vás teda nedostáva priestor pozitívne orientovaná línia voči Izraelu?

Vedel by som si predstaviť, že sa o konkrétnom živote v Izraeli bude hovoriť viac.

 

 

 

  Často sa pripomínajú obete židov v súvislosti s holokaustom, čo je, samozrejme, pochopiteľné. Ale práve holokaust je často interpretovaný ako ospravedlnenie existujúcich zločinov páchaných Izraelom. Hovoril o tom aj Nahum Goldmann, bývalý prezident Svetového židovského kongresu. Tvrdil, že využívať holokaust je v tomto zmysle svätokrádež.

Izrael nežije holokaustom. Je to zase len jeden pohľad na túto vec. Izraelčania robia exkurzie študentov do Osvienčimu, aby pochopili, čo bol holokaust. Ale nie preto, aby z neho žili a vychá-dzali, nie preto, aby hovorili to, čo hovoria niektorí, samozrejme, židovskí autori. Mohli by sme spomínať aj Chomského a ďalších, ale ešte raz vám hovorím: keď chceme hľadať objektivitu, poďme po objektivite, Izrael nežije holokaustom, žije svojimi každodennými problémami. Keď sa na to pozerám ako historik, áno, využívam holokaust preto, aby som upozornil, že to, čo sa stalo židom v holokauste, sa dnes môže stať kedykoľvek komukoľvek. Žiaľ, ten súčasný svet mi dáva za pravdu.

 

  Ak hovoríte, že Izrael nežije holokaustom, dovoľte mi spomenúť film Defamation izraelského režiséra Yoava Shamira. V tomto filme traumatizované deti hovoria, že sa chcú pomstiť. Ich učiteľ si kladie otázku, či je toto cesta, ktorá má viesť k porozumeniu.

Izrael je veľmi demokratická krajina, ak môže nakrútiť takýto film a ešte ho aj premietnuť. V mojich očiach je to prejav demokracie. Váš problém je ten, že si vždy vyberiete jeden typ, skúsme hovoriť o iných typoch. Dobre, mal možnosť nakrútiť to, veď v Izraeli sa diskutuje. Neviete si predstaviť, koľko sa diskutovalo o Schindlerovom zozname, koľko o tom rabíni diskutovali. Viete prečo? Lebo tam boli nahé ženské telá. Takže krajina diskutuje, sú tam nové moderné názory aj na históriu, ale to, že by toto bolo všeobecne platné, aby vyzývali na pomstu, no nehnevajte sa…

 

  Ale ja sa vás pýtam, čo si myslíte o otázke, ktorú si položil izraelský učiteľ. Povedal, že to, čo stvorili nacisti, Izraelčania uchovávajú. A uchovávajú smrť – čo je dôvodom, prečo sa nikdy nestanú normálnymi ľuďmi. Vy, naopak, tvrdíte, že Izrael tým nežije.

Nežijú tým. Je to otázka histórie. Prečo by tam nemali ísť, aby poznali, kde prežili ich starí rodičia? Pýtam sa vás, čo má byť na tom traumatizu-júce? Oni tam idú, pozrú si, je to súčasť  židovskej histórie. Je predsa veľmi dôležité, aby túto etapu poznali. Možno aj preto, aby pochopili, čo bol schopný urobiť človek človeku.

 

  Rabín v Prahe mi povedal, že to vedie k budovaniu nedôvery, a zároveň k tomu, aby si viac vážili to, čo majú doma v Izraeli. Ak vravíme o samotnom štáte Izrael, mnohí kritizujú spôsob, akým vznikol. Ortodoxní židia ho neuznávajú, pretože sa to neudialo na základe spirituál-nej, ale materiálnej cesty a „čistých zbraní“. Iní zdôrazňujú, že Izrael, ktorý navonok kritizuje teror, vznikol práve na terore organizácií ako Stern, Lechi, Irgun, Hagana vyhadzujúcich do povetria hotely a masakrujúce Palestínčanov v Dejr Jásin. Ako vnímate spôsob, akým súčasný izraelský štát vznikol?

Zase len ten krajný prípad – samozrejme, poznám aj tieto organizácie, ale neboli len tieto. Neboli len vojenské organizácie a myslím si, že vznik Izraela bol spôsobený aj vďaka Soviet-skemu zväzu a Stalinovi, pretože bol záujem, aby vznikol Izrael a miesto, odkiaľ sa bude šíriť stalinistické učenie. Ale to celé padlo, pretože Izrael neprijal Stalinovu doktrínu, a tým padol v očiach Sovietskeho zväzu a Stalina. Štát -Izrael v mojich očiach znamená čosi, čo umožnilo židom naplniť myšlienku o svojej záchrane. A z tohto hľadiska je to pre mňa neuveriteľne pozitívna vec. Som zástancom teórie dvoch vlastí. V jednej, kde žijem, a v druhej, ktorá súvisí s mojimi praprapredkami, a tou je Izrael. A tá predstava tej druhej vlasti, tá je to, čo tých ľudí napĺňa dôverou vo svoj budúci život. Nebyť -Izraela, toto neexistuje.

 

 Tú otázku som položil v súvislosti so spomínanými okolnosťami, na základe ktorých Izrael vznikol.

Hovorím, že toto nie je jediný spôsob, ako vznikol štát Izrael. Toto je súčasť vzniku štátu Izrael, ja som to nepoprel. Ale mne neprichodí hodnotiť to, za akých okolností štáty vznikajú a nevznikajú. A čo hovoríte napríklad na postoj Veľkej Británie ku vzniku štátu Izrael? To, ako sa správali? Je to jedna zo súčastí? Myslím, že práve to umožnilo Benovi Gurionovi urýchliť ten proces.

 

 

 Veľká Británia legitimizovala vznik štátu Izrael Balfourovou zmluvou, v ktorej však priznala práva aj Palestínčanom. Neskôr od oboch strán dala ruky preč. Aj preto existovali návrhy dohôd, aké priniesli izraelské Sternove komandá. Sľubovali, že v druhej svetovej vojne budú v Palestíne bojovať proti Britom po boku nacistov. Známa je aj spolupráca Rudolfa Kastnera a Eichmanna.

Neviem, aké sú k tomu presné dokumenty, priznávam. Ale viete, o čo Kastnerovi išlo? Aká to bola ponuka? Prepáčte, to je tá povrchnosť. Veď Kastnerov vlak, poznáte Kastnerov vlak? To bola ponúknutá spolupráca s peniazmi za to, že židia z Maďarska odídu vlakom a zachránia sa. Takže vy to vidíte ako spoluprácu s nacizmom, že ejha, to sú tí židia.

 

 Hovoríme o Kastnerovi práve v súvislosti s tým, že udával židov. Kastnera neskôr v -Izraeli zavraždil člen skupiny Lechi preto, lebo pomohol pri deportáciách, za čo bolo jeho skupine a neslávne známemu vlaku umožnené uniknúť do Švajčiarska. (Pozn. red.: Tomuto prípadu sa podrobne venujeme v článku Kolaborácia sionis-tov s nacizmom, Zem&Vek, júl 2014, str. 58 – 61). Hovorili sme o kolaborácii nacistov a sionistov práve v tom, aby mohli efektívnejšie pracovať na vyvražďovaní židov. To je jedna z téz a Kastner v tomto zohrával veľmi dôležitú úlohu, ktorú spomínal aj Eichmann.

Mali sme aj pracovnú skupinu na Slovensku, kde bol človek, ktorému na to prišli dosť skoro a odstavili ho. Keď Ben Gurion vyhlásil Izrael, prišli za ním policajti a povedali mu, že videli nejakého žida kradnúť v potravinách. Povedal: „Zvolajte novinárov, aby som urobil tlačovku, že Izrael je normálny štát s normálnymi ľuďmi. Aj s takými, ktorí kradnú.“ Takže vy si vyberiete jednu vec a snažíte sa z toho urobiť „akože systém“.

 

 Nezľahčujme. Neurčitým príbehom o potrestaní jedného človeka, ktorý kradne, sa predsa nedá ospravedlňovať princíp, na ktorom vznikol štát Izrael. Toto je na rozdiel od jedného zlodeja veľmi vážna vec.

Ale Kastner robil aj iné veci, a tým som chcel povedať, že aj židia sú len ľudia.

 

 A práve o to tu ide. Priznať si zásadné prešľapy a nevytvárať z jednej skupiny ľudí nedotkn-u-teľných. Týmto odvrátime snahy o démonizovanie všetkých židov.

Ale tu nejde o démonizovanie, to je len objektívny prístup. Ak mi poviete všetky pozitíva o Kast-nerovi, prijmem aj to zlé, čo robil. Aby z toho nevzniklo to, že vlastne toto sú tí židia, vidíte, to sú oni, lebo to vytvára ten postoj k tým židom, k Izraelu. To je to, čo som vám hovoril, naozaj si myslím, že váš časopis by mohol byť trošku viac naplnený aj tým pozitívnym vo vzťahu k židom.

 

  Nemyslím si, že na to, aby sa v tom pozitívnom svetle ukazoval Izrael, a navyše aj ako obeť, by nebol priestor v médiách dostatočný. Niektoré veci v mnohých oblastiach a témach vidíme kritickejšie ako iní, pretože sme skutočne nezávislí. Vy dávate ako dôkaz sebareflexie židov príbeh so zlodejom, ja hovorím o tisícoch, státisícoch ľudí a obetí, hovorím o problematike vzniku štátu Izrael, ktorá siaha až do dnešných dní. Hovorím o permanentnom konflikte, ktorý nekompromisne kritizujú samotní židia, nielen tí ortodoxní, ale aj univerzitní profesori ako Chomsky, Filkenstein. Ten, ktorý hovorí aj o holokauste ako o priemysle holokaustu.

Viete, koľko antisemitov je medzi židmi?

 

 

 

  Myslíte, že Filkenstein je antisemita?

Áno.

 

  To je zvláštne, lebo je to semita.

A napriek tomu sa s antisemitskými názormi u židov stretávame už 4000 rokov.

 

 

  Ale jeho rodičia boli v koncentračnom tábore a nedostali žiadne odškodnenie. Pointa nie je v tom, že sa vo svojej knihe Priemysel holokaustu nesťažuje, že oni nedostali odškodnenie, ale že na odškodnení profitujú záujmové skupiny sionistov.

On má takýto názor na odškodnenie. Ja mám napríklad niektorých priateľov, ktorí prežili strašným spôsobom Osvienčim, a oni to odmietli.

 

 Snažím sa o to, aby sa prelomili tabuizované témy nepripúšťajúce žiadnu kritiku Izraela a teroru, ktorý mnohí izraelskí politici ako Uri Avnery prirovnávajú k nacizmu. Vážnej kritike podrobujú Izrael ortodoxní židia.

Pre ortodoxných židov je to samozrejmé. Iný je svetský pohľad.  Podľa judaizmu mali židia čakať na príchod Mesiáša, ktorý tu mal všetko stvoriť.

 

  Vy si myslíte, že vznik štátu Izrael nie je hodný kritického pohľadu?

Moja sestra odišla v roku 1949 do Izraela. Tá, ktorú si moji rodičia adoptovali a ona prežila, išla budovať štát Izrael. To teraz znamená, že ona sa málo pozerala na situáciu, v ktorej vznikol štát Izrael? Mala 13 rokov, išla budovať štát Izrael, budovala ho a kým žila, bola šťastná, že tam žije a rozvíja ho.

 

 Kiežby aj mnohé z palestínskych detí mohli byť také šťastné.

A vy viete o tom, akým spôsobom sa posielajú palestínske deti, aby boli zabíjané? Aj to sú fakty, aj to by bolo treba študovať a hovoriť o tom, lebo ich tiež posielajú. Žiaľ, pre nich ten život nie je nadradený tak ako v judaizme u židov. Existencia života tam nezohráva žiadnu významnú úlohu.

 

  Skutočne? A čo posledný z masakrov – operácia Protective Edge, ktorá sa uskutočnila minulý rok v lete? Podľa izraelskej organizácie na ochranu ľudských práv B’Tselem si vyžiadala životy 547 ľudí, z toho viac ako 200 palestínskych detí. Na Slovensku bol v tých dňoch festival Pohoda, kde sa v jednom zo stanov prezentovalo aj izraelské veľvyslanectvo a židovská kultúra. Na tomto podu-jatí nikto tieto udalosti nespomenul, nikto nevyjadril zármutok.

Prepáčte, ja nemôžem za izraelské veľvyslanectvo. Vy hľadáte, aby sa kritizovalo to, čo sa tam deje, a ja hovorím, že popritom nevidím nič, že by sa tu pozitívne hovorilo o Izraeli. Izrael má vyznamenania. To, čo je u nás národný umelec, u nich je to národná cena, a netýka sa len umelcov. Dostávajú ju významné osobnosti z ekonomiky, je to na úrovni už pomaly Nobelových cien, no kto to tu vie? Poďme sa opýtať do ulíc, či niekto vie, že takéto ceny v Izraeli dávajú a za čo?

 

  Naše východiská majú prioritu v ochrane ľudských životov pred informáciami o odovzdávaní cien umelcom v Izraeli. A je to opäť izraelská organizácia B’Tselem, ktorá hovorí o tom, že z pásma Gazy je dnes najväčšie väzenie sveta. Hovoria o tom ľudia z OSN ako John Dugard prinášajúci správu o apartheide väčšom ako v Juhoafrickej republike, pripájajú sa umelci a myslitelia z celého sveta. Hovoria o bojkote Izraela.  

Sú to ľudia s kritickými názormi. Aj tie si viem vypočuť.

 

  To sme minimálne dvaja. Otázka je, či bude stačiť iba vypočutie. Nie je to impulzom k zamysleniu sa o činoch a politike Izraela? Nie je namieste uznanie práva Palestíny na svoj vlastný štát, tak ako to urobilo Švédsko a chcelo aj Francúzsko? Nie je naozaj namieste cesta dohody, ktorú ponúka aj druhá strana?

Ale ktorá druhá strana?

 

  Palestínska.

Čo ponúkla? Prosím vás pekne, toto mi ani nehovorte. To, čo Palestína ponúka, ešte ani atrament nieže nezaschol, ešte sa ani atramentom nenapísalo, a už ponuka neplatí. Aká ponuka zo strany Palestíny platila? Tu máte Ehuda Baraka, skúste si ho raz naštudovať. Ešte desaťročia nebude žiaden predseda izraelskej vlády, ktorý by chcel sľúbiť a splnil to, čo on sľúbil Palestíne. A keď malo dôjsť k podpisu medzi Barakom a Arafatom, Arafat povedal, že to nemôže podpísať, pretože jeho ľud ho poveril, aby bojoval, a nie podpisoval. Tie dohody neplatia. Prosím vás, nerobme z toho teraz toto.

 

 

  Podľa informácií, ktoré mám ja, tá ponuka rozhodne nebola taká výhodná, ako sa prezentuje. Konala sa pod maximálnym časovým tlakom a navrhovala zrieknutie sa práv návratu palestínskych utečencov do Izraela. Podľa analytikov sledujúcich rokovania v Camp Davide dostal Arafat (z časových dôvodov neschopný priniesť lepší protinávrh) vyslovene urážlivé ponuky, akými je výmena pozemkov v pomere 9 : 1 v prospech -Izraela, tretie najsvätejšie miesto moslimov Chrámová hora pod kontrolou Izraela, Palestína by nesmela mať svoju armádu a nesmela by mať ani kontrolu nad vlastným vzdušným priestorom.

Keď chcem ísť do dohody, musím ísť aj do nejakého kompromisu. Ale toto už nie je celkom moja parketa, ja vám viem len vo všeobecnosti povedať, že dohody doteraz z tej druhej strany nikdy neplatili.

 

 Nielen Palestínčania, ale aj židia ako Izák Rabin prezentovali tú stranu.

To beriem. Izrael sa s tým, že Izáka Rabina zavraždil žid, nevyrovná ešte 5000 rokov. A teraz mi chcete povedať, že žid ho zavraždil, pretože chcel podpísať dohody s Palestínou?

 

  Samozrejme. Židovský pravicový extrémista Jigal Amir ho zastrelil, pretože chcel zabrániť odovzdaniu Západného brehu Jordánu do rúk Palestíny. Títo ľudia ho – podobne ako Netan-jahu – vnímajú ako zradcu. Zaujíma ma však, čo si myslíte o ruskej revolúcii v roku 1917? Vrchný rabín Ruska Berel Lazar uznal, že história je taká, ako ju vo svojej knihe Dvesto rokov pospolu opisuje Solženicyn.

To je dobre antisemitská kniha, že?

 

  Myslíte, že Solženicyn bol tiež antisemita?

Áno, myslím si to.

 

  Zaujímavé. Ale to nehovorí len Solženicyn. Existujú informácie, ktoré vedú k tomu, aké obrovské percento tvorili židia v prvej sovietskej vláde a tajných službách ako Čeka a NKVD zodpovedných za gulagy a systematické vyvražďovanie. Rabín Lazar aj s Putinom proste povedali, že za tým spravia hrubú čiaru. Niektoré veci židia po-drobia sebareflexii a nebudú sa tváriť ako obete a nedotknuteľní.

Ale tam netreba robiť hrubú čiaru. Tam netreba hľadať cesty, kým bude ľudstvo ľudstvom. To je môj názor. S niekým budete vedieť viesť dialóg a s niekým nie. Lebo stred tam nepoznám, žiadna žena nemôže byť trošku tehotná. Nepoznám stred medzi vedením a nevedením dialógu, lebo buď vám poviem, že nepríďte, a to je koniec dialógu, alebo vám poviem: nech sa páči, príďte, a vedieme dialóg. Čo môže byť medzi tým?

 

  Medzi tým môže byť to, že rozhovor spravíme, ale nesmieme ho uverejniť, ako sa dožadoval pražský rabín Karol Sidon. Aj to je jedna z možností vedenia „dialógu“. Čo si myslíte o tom, že Izrael je dieťa holokaustu?

Ale však to je hlúposť, Izrael pomohol ľuďom, ktorí prežili holokaust. Ale aby bol Izrael dieťaťom holokaustu? Rozumiete, čo ste sa opýtali? Že vlastne v Osvienčime sa rodila myšlienka -Izraela.

 

 

Túto myšlienku pri našom dialógu vyslovil bývalý člen Charty 77 vrchný zemský rabín -Karol Sidon. Ďakujeme za rozhovor.

 

Interview s rabínom Sidonom sme si vopred riad-ne dohodli a on mal čas pripraviť sa naň. Keď sme prichádzali k bráne rabinátu na Maiselovej ulici v Prahe, odrazu sa pri nás objavil člen ochranky a pýtal sa na našu totožnosť. Dovnútra nás vpúšťali po jednom. Kým sme stáli s rozpaženými rukami, prehliadali nám osobné veci a podrobili kontrole detektorom ako na letisku. Nezabudneme na otázku prekvapeného dievčatka, ktoré sa cez sklo pozeralo, ako nás ochranka prehliada. „Prečo robia tým ľuďom zle?“ pýtalo sa dievčatko, a otec jej odvetil, že nerobia nič zlé, robia to preto, aby ich chránili. Semienko nedôvery voči svetu za bránou môže vzklíčiť. Pred rozhovorom sme rabínovi vysvetlili, že to nebudú otázky, na aké je zvyknutý z poplatných médií. Upozornili sme, že témy nebudú jednoduché, ale cestu k pochopeniu vytvára schopnosť viesť dialóg. A tak sme s jeho súhlasom zapli diktafón a fotili. Rabín Sidon v rozhovore okrem iného spomenul, že -Izraelčania necítia žiadnu nenávisťžidom. Keď sme mu pripomenuli, že ich zabíjajú, rozhorčene namie-tal, že to je vojna. A on môže odprisahať, že v tej vojne majú Izraelčania techniku minimalizujúcu ľudské straty – také prieskumné bezpilotné lietadielka. Kritici Izraela sú podľa neho len prezlečení antisemiti, pričom kolaboráciu židovských sionistov s nacizmom komentoval s pochopením. Po skončení rozhovoru sme si podali ruky a dohodli sa na tom, že mu ho pošleme. Ešte sme ani nestihli opustiť Prahu a prišiel nám e-mail, v ktorom rabín vyhlásil, že rozhovor bol vynútený. Bývalý chartista a zástanca slobody slova a demokracie sa nám vyhrážal svojím právnikom, ak budeme rozhovor publikovať. Vyrieknuté slová však nemá moc vziať späť ani vrchný zemský rabín.

S tým, aby sme do tejto problematiky prenikli ešte hlbšie, nám pomohol svetoznámy newyorský rabín Yisroel Dovid Weiss. Jeho slová a úprimnú výpoveď si nesmierne vážime.

Keď začali byť židia v roku 1938 atakovaní, zorganizovali stretnutie, na ktorom vystúpil a hovoril Chajim Weizmann: „Palestína nemôže prijať všetkých európskych židov. Chceme, aby šli s nami iba tí najlepší mladí židia. Chceme iba vzde-laných židov, ktorí vstúpia do Palestíny a ich cieľom je zvýšiť  kultúru. Ostatní židia budú musieť zostať tam, kde sú, a čeliť akémukoľvek osudu, ktorý ich čaká. Tieto milióny židov sú iba prach na kolesách histórie a možno budú musieť byť odfúknutí. Nechceme ich pustiť do Palestíny. Nechceme, aby sa Tel Aviv stal ďalším podradným getom.“ Inak povedané – nechajme ich umrieť. Jediné, čo chceli, boli vzdelaní a kultúrni ľudia. Nepotrebovali obyčajných židov. Báli sa, že títo obyčajní židia prídu a zničia im celý sionistický plán, ktorý tak chceli. Takže povedali: nechajme ich umrieť. Predstavte si to. Toto je prezident, prvý prezident, tvorca izraelského štátu. Stále opakujem, čo ste povedali vo vašej prvej otázke. Napísali ste to jednoducho a veľmi pekne.

Oni majú tú drzosť hovoriť o holokauste a používať holokaust, aby vytvorili v ľuďoch pocit viny, a podporili tak vytvorenie štátu. Mali by sa skryť do dier od hanby za to, čo urobili počas druhej svetovej vojny. Milióny židov mohli byť zachránené v Maďarsku a tretina na Slovensku. A teraz majú drzosť hovoriť, že reprezentujú židov. Toto je zneužívanie holokaustu! Jediní, ktorí profitovali z holokaustu, boli sionisti, pretože každý trpel a teraz ho využívajú ako obchodnú dohodu. Toto je skutočne tragické a som vám veľmi povďačný, že ste spomenuli túto záležitosť. Po prvé, musíme pochopiť a uvedomiť si, že toto nie je náboženský konflikt! Choďte do Svätej zeme, do celého sveta. Uvidíte židov, ktorí sú brutálne bití sionistami. A to kvôli tomu, že sa postavili a vyjadrili svoj odpor a nesúhlas. Organizujeme demonštrácie po celom svete, aj v Jeruzaleme. Niekedy sa ich zúčastní aj niekoľko desiatok tisíc ľudí. Sme náboženská komunita, komunita, ktorá pozná náboženstvo a vieru, nie tá, ktorá ignoruje náboženstvo ako sionistická propaganda. Keď pôjdete do Jeruzalema, Londýna, Kanady, Európy, môžete stretnúť a vidieť tisícky židov, ktorí tam žijú a demonštrujú. Nevidíte to, pretože to neuvádzajú vo Washington Post alebo v New York Times. Mám fotografiu, keď pred troma rokmi prišiel Netanjahu navštíviť prezidenta Obamu a boli tam desiatky tisíc ľudí demonštrujúcich pred Bielym domom. Toto malo byť odprezentované vo Washington Post alebo v New York Times! Desiatky tisíc ľudí demonštrovali, pretože je to naša duša, to je to, čo sme. Toto je naša viera. Sme ignorovaní a oni sú akceptovaní ako tí, ktorí reprezentujú židov! Oni sú hlas, ktorý hovorí za židovskú komunitu. Takže to, čo robia Palestínčanom, sú jednoducho najväčšie prekážky a neľútostný zločin. Naša komunita je frustrovaná a ranená tým, čo urobili v našom mene, v mene ostatných ľudí – židov. Ale je to ešte horšie, pretože títo ľudia sú z moslimských komunít, a práve títo ľudia pomohli židom. Práve oni poskytli židom domov, zabezpečili im papiere v čase inkvizície a križiac-kych výprav v histórii. Dotklo sa nás, že sa toto deje v našom mene, a aj preto vychádzame do ulíc demonštrovať.

 

  V našej práci spomíname rabína Mosheho Schonfelda, ktorého kniha vyšla v roku 1977 v Neturei Karta. Opisuje zúfalé volanie o pomoc v listoch slovenského rabína Michaela Dov Weissmandela. Medzinárodným sionistickým organizáciám písal naliehavé listy o zastavení transportov do koncentračných táborov. Písal prosby o zaslanie finančných prostriedkov, no od židovskej Rescue Committee v Československu dostal hrôzostrašnú odpoveď: „Pamätajte si toto: všetci spojenci utrpeli veľa strát, a ak ani my neponúkneme ľudské obete, ako môžeme získať právo sedieť pri konferenčnom stole, kde sa budú prepracovávať územné hranice? Preto je pochabé a nehanebné vymieňať židovské životy za peniaze!“ Vy, samotní židia, kritizujete zneužívanie holokaustu na politickú agendu štátu Izrael. Ako vnímate toto zneužitie sionistami?

Naše srdcia plačú, keď vidia zneužívanie holokaustu. Moji starí rodičia zomreli v koncentračnom tábore Osvienčim. Bol tam aj môj otec, ktorý nedávno zomrel. Sionisti využili a využívajú holokaust na budovanie svojej revolty voči Všemohúcemu. Zneužívajú utrpenie ľudí, ktorí zomreli počas holokaustu, aby si vybudovali štát. Sme absolútne proti tomu.

 

 Vznik Izraela je spojený s mnohými krvavými udalosťami, z ktorých tá najhoršia je genocída v dedine Dejr Jásin, kde izraelské teroristické komandá zavraždili stovky civilných obetí, vrátane detí. Šéfovia izraelských teroristov z ​​oddielov Lechi a ​​Irgun Menachem Begin a Izák Šamir sa neskôr stali premiérmi Izraela. Boli rovnako organizátormi bombových teroristických útokov​ – mimochodom, bombové útoky, ako vidno, nie sú iba vecou palestínskej intifády. Pri takýchto útokoch zavraždili aj množstvo civilistov, vrátane mierového vyjednávača Folka Bernadotteho, ktorý zachránil 27000 väzňov z koncentračných táborov. Ako možno vyžadovať medzinárodný rešpekt a úctu k štátu dosadzujúcemu si za svojich vrcholných predstaviteľov teroristov, ktorí nikdy neboli postavení pred spravodlivosť?

Úplne súhlasíme s tým, čo ste povedali. Všetci ľudia zo židovskej komunity, ktorí si pamätajú tento hriech, smútia a nariekajú kvôli tomu. A my znova a znova opakujeme, že sa cítime zahanbení a dotknutí tým, čo vidíme – že sionisti prišli za židmi, ktorí tam žijú celé generácie, doslova stovky rokov v mieri s arabskými a moslimskými susedmi. A sionizmus prišiel a zaútočil na tieto komunity. Sionizmus ich zabil, pretože sionisti nenávideli židov. Sme absolútne proti tomu a naše srdcia plačú kvôli utrpeniu Palestínčanov. Sionisti to robia v mene náboženstva a judaizmu – a to je hrozný zločin. Hovoríme, že Všemohúci je spravodlivý a v prvom rade sa modlíme za to, aby jedného dňa ukončil túto okupáciu a postavil ich pred súd. Ľudia by mali pochopiť klamstvá, ktoré sionisti šíria, ako založili štát. Malo by sa na to pozrieť ešte raz. Dúfam, že vo svojom článku uvediete prvý problém – a síce, že judaizmus a sionizmus sú diametrálne odlišné. Judaizmus je náboženská poslušnosť Bohu a sionizmus je transformácia smerom k naciona-lizmu, čo si absolútne odporuje. A židia, čím sú vernejší náboženstvu, tým viac sú proti existencii štátu Izraela. Jeho existencia je rebélia proti Bohu, pretože nemôžeme kradnúť a vraždiť iných ľudí. Takže oba problémy sú úplne nelegitímne. Obetujú životy za sionizmus, aby sionizmus dosiahol svoj cieľ mať štát – pri holokauste sme videli, čo vykonali. Obetujú iných, aby dosiahli svoje ciele, naplnili svoju agendu. Nie sú ochrancami židov. A nesprávnosť celého konceptu existencie štátu Izraela by mala byť jasná. Existujú rôzni ľudia, ktorí boli proti sionizmu. Spomenuli ste Alberta Einsteina, a ten veril tomu, čo povedal Boh, nechcel sa stať prezidentom. Bol proti tomu, aby sme okupovali iných ľudí, za čo bol na neho vyvíjaný obrovský nátlak. Sionisti zabrali zem na základe diabolského konceptu. Sme úplne proti okupácii krajiny.

 

  Hudobníci ako Brendan Perry, Brian Eno, Annie Lennox, Rolling Stones, Elvis Costello či Roger Waters vystupujú proti izraelskej okupácii Palestíny a teroru v Gaze. Izraelský veľvyslanec na Slovensku k tomu povedal: „Waters je síce svetoznámy hudobník, no to ešte neznamená, že je aj rozumný.“ A čo potom filozof Martin Buber a Albert Einstein? Sionisti Einsteinovi dokonca navrhli, aby sa stal hlavou Izraela ako druhý prezident. Einstein to odmietol slovami: „Oveľa radšej by som videl rozumnú dohodu s Arabmi o spoločnom živote v mieri než vytvorenie židovského štátu.“ Problémom teda je, že politika Izraela je vnímaná ako nelegitímny teror nielen „nerozumnými umelcami“, ale aj intelektuálnou elitou sveta, vrátane samotných židov. ​Tí dokonca tvrdia, že holokaust je boží trest za sionizmus. ​Nezdá sa vám toto ako obrovský problém?

Pozeráme sa na sionizmus ako na obrovský problém a môžem len potvrdiť, že je to pravda. Môžem vám prezradiť jednu zaujímavú vec. Skôr, ako toto hnutie vzniklo, bola konceptom asimilácia. A aj tak ich poslali do koncentračných táborov. Boh ukázal, že vôbec nepomáha, ak od neho utečieme. Potom prišli sionisti a prišiel Hitler. Veľkí rabíni hovoria, že kráľ Šalamún vo svojom proroctve napísal, že ak sa budeme snažiť ukončiť exil, budeme prenasledovaní ako zvieratá. Sionisti to nazývajú začiatok spásy. Hovoria, že opúšťame exil a začíname znova budovať Jeruzalem. Ale v našej prísahe je jasne napísané, že nemôžeme opustiť exil hromadne, nesmieme rebelovať voči iným národom, musíme byť lojálnymi občanmi. Sionisti túto prísahu porušujú. Veľkí rabíni píšu, že holokaust je božia odplata za sionizmus! Nevieme, ako Boh pracuje. Ale vždy, keď sa stane nejaká katas-trofa, musíme sa pozrieť do seba a zistiť, čo od nás Boh chce. Je dôležité pochopiť všetky veľké problémy, kvôli ktorým Boh poslal na nás túto tragédiu. Nie sme proroci. Jedna vec je istá – sionisti sú najdôležitejším faktorom pri šírení antisemitizmu vo svete. Aké ironické. Vytvorili štát, ktorý mal byť bezpečným miestom pre židov a vraj s náboženskou politikou. Židia predtým dokázali žiť v každej moslimskej krajine a dokázali prekvitať. Môžete ísť do Egypta, Maroka alebo Tunisu, do všetkých týchto komunít – môžete tam vidieť synagógy, ktoré nie sú veľmi staré. A židia tam prekvitajú. A Irán. Židia tam tiež prekvitajú. Prečo to tak zrazu nemôže byť? Pretože sionisti šíria antisemitizmus po celom svete? Aké ironické. Nemôžeme obviňovať sionis-tov z neefektívnosti. Nie je ich veľa, ale agenda a peniaze, ktoré využívajú – a majú nekonečné zdroje peňazí –, aby získali najlepšie PR spoločnosti. Ich najpodlejším trikom je využívanie judaizmu. Preto je to náboženský konflikt. A využívajú zastrašovanie, obzvlášť v krajinách, ktoré sú citlivé na to, aby ich obyvatelia neboli napádaní z náboženských dôvodov. Na dosiahnutie svojho cieľa používajú tento modus operandi. Je ním vytváranie nenávisti k židom a antisemitizmus. Musíte si uvedomiť, že je to loby, je to hnutie, je to jednoducho politická entita. Je dôležité tomu porozumieť.

 

  Poďme k aktuálnej problematike okupovaného územia Gazy. Palestína, a zvlášť pásmo Gazy, je označované dokonca izraelskými organizáciami ako B’Tselem za najväčšie väzenie sveta. Zvláštny spravodajca OSN John Dugard prehlásil, že izraelské zákony a konanie Izraelča-nov na okupovaných územiach bezpochyby pripomínajú apartheid. V súčasnosti sme svedkami ďalších masívnych útokov na husto osídlené pásmo Gazy. V tejto súvislosti mi nedá, aby som neuviedol slová rešpektovaného svetového politológa židovského pôvodu -Noama Chomského. Ten povedal, že kým Izrael využíva sofistikované letecké útoky, satelitmi navigované rakety explodujúce v školách, husto osídlených oblastiach, nemocniciach, utečeneckých táboroch a likviduje nimi populáciu, ktorá nemá žiadne sofistikované lietadlá, navigované rakety, protivzdušnú obranu, ani armádu, vraví tomu VOJNA. V skutočnosti o žiadnu vojnu nejde, ide o masaker. Ku katastrofálnemu obrazu Izraela vo svete navyše prispeli aj fotografie izraelských civilistov pobavene sledujúcich výbuchy izraelských rakiet v Gaze. Ako možno žiadať o medzinárodný rešpekt a podporu v takejto situácii?

Mnohí politici vedia, že existuje židovský hlas, ktorý nepatrí sionistom. Ale nemajú odvahu. Ani v novinách, ani sa s nami nestretnú. Pretože funguje moc zastrašovania sionistami. Ale oni nie sú hlasom judaizmu, v tom by malo byť jasno.

Plne s vami súhlasíme, že je hrozné, čo sa deje v Gaze. Šli sme tam, priviezli sme lekársku pomoc, sanitku s ľuďmi z Nórska, mali sme tlačovú konferenciu s Ismailom Haniyehom. Bola tam BBC, všetci hovorili, že nemajú nič proti židom. Navštívili sme sirotince, nemocnice, plakali sme spolu s nimi. A oni všetci hovorili – aj napriek všetkému, čo sa stalo, nemajú nič proti židom a je neuveriteľné počuť, že chápu, že židia nie sú nepriatelia. Hovoria, že problém majú s okupáciou. A základným problémom je sionizmus. Snažíme sa hovoriť, že chyba nie je v Araboch, v ľuďoch, v náboženstve. Nie Arabi sú proti židom.

Ľudia tam žijú v stanoch. A trpia. Kde je humanitárna pomoc? Snažili sme sa túto otázku položiť svetu a zobudiť ho. Dôvod, prečo tam nie sú humanitárne organizácie, je, že ľudia sú zastrašovaní. Sú obviňovaní z antisemitizmu, ak sa postavia za obyvateľov Gazy, Palestíny.  Mali by pomáhať humanitárne organizácie, mali by sa angažovať umelci a ľudia, ktorí cestujú okolo sveta. Nenechajte sa zastrašiť, postavte sa za obyvateľov Palestíny a Gazy, pochopte, že je to čisto humanitárny problém a vy im musíte pomôcť.

 

 Jedným z najhorších zločinov Izraela je nepochybne používanie bieleho fosforu. Novinárka Esther Saoubová, laureátka Liberty Award, priniesla pre stanicu ARD šokujúce informácie a reportáže o používaní tejto zakázanej chemickej látky proti civilnému obyvateľstvu v Gaze. Chris Cobb-Smith, vojenský analytik Amnesty International, uviedol, že v pásme Gazy je používaná zbraň hromadného ničenia na husto osídlené obytné priestory. Ako sa vôbec dá ospravedlniť používanie bieleho fosforu prinášajúceho obrovské utrpenie zasiahnutých osôb, vrátane detí, ktorých zohavené telá zdokumentovali mnohé fotografie a filmy a obleteli celý svet? Ako je možné, že tento konflikt je médiami prezentovaný tak jednostranne?

Sionizmus má obrovské zdroje peňazí, ktoré využívajú na PR, a to veľmi efektívne. Ignorujú, že v minulosti existovalo spolunažívanie. Snažia sa vytvoriť nové dejiny, nový príbeh. A potom sú tu kresťania – v USA a na celom svete. Sionisti im hrajú na city, aby podporovali židov, pretože Boh dal tú zem Izraelitom. Preto nazývajú túto krajinu Izrael. Toto meno ukradli z Tóry! Tento štát nemá nič spoločné s náboženstvom! Chceli vytvoriť štát v Ugande, v Patagónii a jediný dôvod, prečo si vybrali Palestínu, je, že sa chceli prepojiť s náboženstvom, aby získali pomoc od kresťanov. Mnohých židov, ktorí nepoznajú náboženstvo, citovo vydierajú – vravia im o návrate do krajiny, ktorá im bola daná Bohom. Kupujú si srdcia kresťanov a úlisne im šeptajú: musíte nám pomôcť získať zem, ktorú nám dal Boh. Takýmito informáciami napĺňajú médiá. Kresťania by mali spraviť krok dozadu a precitnúť. Ak podporujú židov, mali by sa postaviť nielen proti tomu, čo robí sionizmus, ale aj proti vytváraniu antisemitizmu a proti tomu, čo robia obyvateľom Palestíny, ktorí sú tiež Božími stvoreniami. Základným problémom je sionizmus, ktorý nemá nič spoločné s náboženstvom! Sionisti vytvárajú konflikt, a súčasne s ním vytvárajú antisemitizmus, z ktorého profitujú!

ZDIEĽAŤ