VOJNY VEDÚ MÉDIÁ

„Tlač je v súčasných štátoch veľmoc, ktorá ovláda verejnú mienku. Jej úlohou je poukazovať na zdanlivé požiadavky a sťažnosti ľudu, rozdúchavať nespokojnosť, nenápadne tlmočiť naše intencie. Tlač je zosobnením takzvanej slobody. Ale vlády nežidovských štátov nedokázali využiť jej veľkú moc, a preto padla do našich rúk. Tlačou sme dosiahli obrovský vplyv, a pritom sme zostali ukrytí v pozadí. Vďaka tlači sme vo svojich rukách zhromaždili zlato, aj keď nás to stálo mnoho sĺz a krvi v našich radoch. Ale každú obeť z našej strany vyvážia pred Bohom tisíce gójov (nežidov).“

(Protokoly sionských mudrcov, 1903)

 
Článok pokračuje pod reklamou.


Všetky vojny začínajú zámienkou, ktorá sa najprv bubnovala do sveta. Dnes sú technológie bubeníkov šialene dokonalé. Všimnite si však jeden veľmi dôležitý fakt o vyvolávaní vojen. Vždy je potrebné vyrobiť verejný súhlas, ba dokonca túžbu obyvateľstva zapojiť sa do vojny – prezentovanej ako spravodlivý odvetný úder protivníkovi. Tento súhlas je vždy vytvorený útokom na obyvateľstvo, na prostých, nevinných ľudí. Položme si otázku: Prečo moslimovia neútočia na parlamenty, vládne budovy a inštitúcie, odkiaľ vychádzajú na ich likvidáciu? Prečo sú to vždy nevinní ľudia v dave, metrách alebo v mrakodrapoch? Predať informáciu o útoku vlkov na košiar je oveľa efektívnejšie ako vyvolať súcit s útokom na stále menej populárnu politickú elitu. Ľudia musia byť vystrašení na smrť a mať pocit, že sa to týka priamo ich, že v ohrození sú oni samotní a musia sa brániť. Preto sa vojna už desaťročia vyrába v médiách a prostredníctvom médií.

Kardinál Newman kedysi o Napoleonovi prehlásil: „Pochopil gramatiku strelného prachu.“ Napoleon venoval pozornosť aj iným médiám, zvlášť semaforovému telegrafu, vďaka ktorému sa k nemu správy dostávali oveľa rýchlejšie ako na strane protivníka. Sám Napoleon prehlásil: „Troje nepriateľských novín sú nebezpečnejšie ako tisícky bajonetov.“

Jeden z najväčších mediálnych odborníkov Marshall McLuhan napísal, že ľudstvo po stáročia vôbec nevenuje pozornosť problematike médií. „Podprahové a krotké prijímanie vplyvu médií z nich učinilo väzenie bez stien, v ktorom žijú ich ľudskí užívatelia. Ako poznamenal A. J. Lebling vo svojej práci Tlač, človek nie je slobodný, ak nechápe, kam smeruje, i keby na to mal na pomoc pištoľ. Každé médium je totiž aj silnou zbraňou, ktorou je možné útočiť na iné médiá a iné skupiny. V dôsledku toho je náš vek vekom mnohých občianskych vojen, ktoré sa neobmedzujú na svet umenia a zábavy.“

Naskytá sa tu zároveň paralela dnešnej situácie

s prítomnosťou migrantov a potenciálnych bojovníkov islamu s minulosťou, o ktorej písal C. G. Jung: „Každý Riman bol obklopený otrokmi. Staroveké Taliansko zaplavil otrok so svojou psychológiou a každý Riman sa vnútorne, a, samozrejme, nevedomky stal otrokom. Pretože stále žil v atmosfére otrokov, bol infikovaný – prostredníctvom nevedomia – jeho psychológiou. Nikto sa pred takým vplyvom nedokáže uchrániť.“

Súčasná podoba vojny, ktorú spúšťajú médiá, sa začína odvíjať od čias objavenia Protokolov sionských mudrcov. Už v roku 1897 mediálny magnát William Randolph Hearst napísal legendárnu vetu: „Vy dodáte obrázky, ja dodám vojnu.“ Denník The Guardian píše o jeho živote ako o živote „hromadných protikladov“ a ukazuje, že bol „ stúpencom sionizmu“. Pohlavári svetového sionizmu sa nikdy netajili svojimi ambíciami vytvoriť svetovládu pod ich kontrolou, čo do bodky rezonuje s obsahom a leitmotívom Protokolov sionských mudrcov. Pozrime sa na niekoľko ich úvah:

„V Jeruzaleme vybudujeme Svätyňu prorokov slúžiacu federatívnemu zjednoteniu všetkých kontinentov, čo bude sídlom Najvyššieho súdu ľudstva, urovnávajúcim všetky spory medzi federatívnymi kontinentmi, ako prorokoval Izaiáš…“

David Ben-Gurion, Look Magazine, 16. janu-ára 1962

„Židovský ľud nikdy nemôže byť zničený, ale on a jeho boh sa objaví v najbližších dňoch ako víťaz nad zlom a pochabosťami všetkých ostatných národov. Sion sa bude musieť ukázať ako hora, na ktorú sa budú všetky ostatné národy obracať.“

Rabín Meir Kahane, Jewish Press, Brooklyn, New York, 9. novembra 1973

„Nebudeš mať s nimi zľutovania, kým nezničíme takzvanú arabskú kultúru, na ktorej troskách budeme budovať vlastnú civilizáciu.“

Menachem Begin na konferencii v Tel Avive, 28. októbra 1956

Ten istý človek, ktorý bol šiestym izraelským premiérom a vodcom teroristickej skupiny Irgun, na otázku prominentného novinára Russela Warena Howa, či sa považuje za „otca“ terorizmu na Blízkom východe, odpovedal: „Nie, na celom svete.“

The Washington Star, 15. júna 1981

Svetový sionizmus potrebuje na nastolenie svetovlády niekoľko nevyhnutných nástrojov: prístup k prírodným zdrojom, monopol na svetovú rezervnú menu, monopol na ovládanie verejnej mienky prostredníctvom médií, kontrolu nad zahraničnou politikou najsilnejšej veľmoci a kontrolu nad jej ozbrojenými silami. Všetky tieto nástroje riadenia sú nástrojmi informačného procesu, v ktorom je skutočný vinník a osnovateľ plánov v utajení. Naša pozornosť sa prostredníctvom médií odvádza na islamských bojovníkov alebo na Spojené štáty ako také. V oboch prípadoch sme na falošnej stope. To, čo sa vo svetových médiách v rukách sionizmu nedozviete, je pravda o skutočnej povahe a zameraní ISIL, ktorý nahrádza nefunkčnú

al-Káidu. ISIL je najväčšia teroristická organizácia, ktorú priamo vyzbrojuje a financuje sionistický tandem Spojené štáty a Izrael.

Podľa zdrojov, ktoré poskytol Edward Snowden, túto organizáciu riadi agent izraelského Mossadu Abú Bakr al-Bagdádí, skutočným poslaním operačný dôstojník tajnej služby menom Shimon Elliot. Ten už predtým pracoval pre americkú a britskú tajnú službu na vytvorení organizácie schopnej pritiahnuť extrémistické sily z celého sveta a vytvoriť armádu hrdlorezov prezentujúcich Korán a Alaha ako strašnú odvetu Európe.

Skutočne je možné uveriť tomu, že „najsilnejšia armáda sveta“ si nevie poradiť s neporovnateľne slabším súperom? Nie, záujem sionizmu je iný. Je ním destabilizácia riadne zvolenej vlády Baššára al-Asada, ovládnutie ropného priemyslu krajiny, kontrola nad transferom plynu, neutralizovanie ruského vplyvu a oslabenie Ruska, vyvolanie ďalšej vlny migrantov, no najmä rozpútanie vojny na Blízkom východe a v Európe. Zatiaľ sa to darí iba čiastočne. Tú skutočnú odpoveď dostala americko-izraelská teroristická formácia 30. septembra ohromujúcim úderom ruských vzdušných síl. O tejto problematike hovoria mainstreamové médiá skrytou formou ako o rozpore medzi Ruskom a USA v zmysle podpory, ale odmietnutia legitímnej vlády Baššára al-Asada.

Európa bude destabilizovaná rozdúchavaním vášní prostredníctvom teroristických útokov pod falošnou vlajkou, keď bude vinníkom opäť a opäť moslim. Médiá v rukách sionistov budú účelovo zavádzať a vytvárať obraz moslimov ako nepriateľov, s ktorými musíme bojovať. Moslimovia budú podnecovaní útokmi Európanov, ktorí budú oprávnene brániť svoju zdrojovú stabilitu. Politici Európy a  všetky jej riadiace štruktúry budú prostredníctvom médií a zákonných opatrení zvyšovať napätie, strach a ochotu zriekať sa osobných slobôd v mene bezpečnosti, a zároveň vykresľovať Rusko ako pôvodcu zla. Napokon, to bolo aj ústrednou ideou parížskych udalostí. Teroristické útoky, okolo 130 mŕtvych, výnimočný stav – presne podľa plánu. Oba tábory sú už pripravené na svojich pozíciách, zápas začal tam, kde sa to dávno predtým ohlasovalo, a totálny chaos, absolútna eskalácia napätia na oboch stranách, eventuálne nasadenie armády NATO a dlhodobo plánovaná vojna v Európe ako konkurenta mŕtvej ekonomiky USA môže začať. Je tragédiou, že hlavnými účinkujúcimi budú opäť nevinné obete, kým – tak ako v každej vojne – scenáristi za veľkou mlákou ostanú v suchu.

Vždy je plánom vyvolať ORDO AB CHAOS, čiže poriadok z chaosu. Tu bude chaos vyvolaný totálnou nenávisťou dvoch strán, ktoré boli zatiahnuté do konfliktu treťou stranou – sionizmom, ktorý aj podľa telavivského denníka Haaretz plánoval vojnu v Iraku, kde to začalo.

A teraz príklad Slovenska. Podľa prieskumov verejnej mienky v roku 2003 okolo 85 % občanov nesúhlasilo s vyslaním našej armády do Iraku. Vojna v Iraku bez jej vyhlásenia, no s masívnou podporou a účasťou médií bola teroristický akt par excellence, ktorý odsúdil aj vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan priznávajúc, že vojna v Iraku bola nelegálna a v rozpore s Chartou Organizácie Spojených národov. Vojna v Iraku bola vojnou pošliapavajúcou medzinárodné právo a navyše zámienka, kvôli ktorej sa oficiálne viedla až do roku 2011, sa ukázala ako lož. Slovensko bolo prinútené kompromitovať sa zatiahnutím do tejto mohutnej teroristickej výpravy s vlajkou vývozcov demokracie a transatlantických hodnôt aj napriek nesúhlasu obyvateľstva.

Stalo sa tak v očiach moslimov ich potenciálnym terčom. V prípade ich prítomnosti na Slovensku budú pri svojom eventuálnom teroristickom útoku na divadlo v Košiciach či v Bratislave zabíjať ľudí zodpovedných za ich hrôzy? Nie. Zodpovední sú vojnoví štváči ako Martin Bútora, František Šebej, Béla Bugár, Daniel Lipšic, Martin Shooty Šútovec, Tomáš Zálešák, Štefan Hríb, Peter Schutz, Fedor Gál, Milan Lasica a mnohí ďalší, ktorí vtedajšiu vojnu propagovali v médiách ako správnu a opodstatnenú. Takíto ľudia budú mať na svedomí eventuálne odvety. Zabíjať budú opäť nevinných. Jedni budú oprávnene požadovať odvetu, násilie a smrť, druhí zas kričať nie… Chaos. Tu prichádza na rad Ordo. Kto jediný ho demoralizovanej, demilitarizovanej a ohlúpnutej Európe vie pseudohumánnym programom multikulturalizmu zabezpečiť tak, že tu nasadí svoju armádu? V tejto chvíli si pôdu vytvára NATO, a to bude naše finálne dejstvo.

Genocída moslimského sveta spusteného sionizmom 11. 9. 2001 je zrkadlom tej istej tváre, ktorá žiari a volá: „Európa, buď in, buď multi-kulti.“ Kto má v rukách všetky vplyvné médiá sveta? Dnes nás tie ich médiá nútia hlasno híkať, a keď vyvražďovali Irak, Sýriu, Afganistan – zas hlasno mlčať. Je mi ľúto obetí v Iraku, Sýrii, Líbyi, na Ukrajine, v Paríži… Všade. Práve preto robím túto prácu. Oni sú vždy obetnými baránkami božstva Mamonu, ktoré vďaka nášmu strachu z tohto utrpenia a smrti zakaždým regeneruje do novej a novej podoby. Lenže médiá nás účelovo štvú alebo naopak – mlčia a klamú. Kde bol súcit a modlitby pri masakrovaní iných krajín? Áno, médiá sú mocné, ich silným pôsobením sú napríklad izraelské jatky v Palestíne nepríjemnou správou, kým vďaka cielenej medializácii Paríža (so zámerom vtiahnuť nás do vojny každého s každým) má už polovica užívateľov sociálnych sietí natiahnutú francúzsku trikolóru cez svoju profilovú fotku. Neodsudzujem ľudí, to nie, je to ich súcit. Je mi smutno z toho, ako cielene sa s nimi manipuluje, aby napokon boli obetnými baránkami oni sami – a v konečnom dôsledku my všetci.

ZDIEĽAŤ