SLOVENSKÝ DUCH BEZ HRANÍC

STRANY, ANALYTICI, TRETÍ SEKTOR A MÉDIÁ ĽUĎOM PRED VOĽBAMI INTENZÍVNE NAHOVÁRAJÚ: choďte voliť, pretože nevoliť je to najhoršie, čo môžete spraviť. Ono to má jeden háčik – a ten je veľmi podstatný. Voľby, kde volíte politické strany, sú potvrdením nedemokratického systému. Nedemokratického? Samozrejme. Demokracia je vláda ľudu, ale voľbami politických strán sa zúčastňujete partokratického systému ako zásadnej chyby nášho aktuálneho softvéru. Tento systém je systémom súperiacich hierarchických organizácií napojených na kapitál a záujmy sivých eminencií v pozadí. Z tejto samotnej podstaty nemajú dôvod, aby hájili vaše záujmy a smerovali k zbližovaniu a solidarite. Ich podstatou je rivalita.

 

Pozrime sa, ako to dopadlo v prezidentských voľbách. Zvíťazil kandidát neznámy pre verejnosť. Jeho víťazstvo však vychádzalo z dvoch elementárnych premís. Po prvé to bola alternatíva voči Robertovi Ficovi. Ani tu však nebola rozhodujúcim vektorom antipatia voči Ficovi, ako sa to častokrát uvádza. Fica nepodporila veľká časť jeho vlastných sympatizantov, pretože nechcela mať v premiérskom kresle s podstatne širšími právomocami iného predstaviteľa. Aj preto získal kreslo prezidenta s obmedzenými kompetenciami Andrej Kiska. A po druhé zvíťazil preto, lebo si budoval finančne nákladný, no falošný imidž hrdinu amerického sna, ktorý sa z umývača riadu cez podnikanie v splátkových spoločnostiach dostal k filantropii a ako nezávislý kandidát až do prezidentského paláca. Dnes už aj drvivá väčšina jeho voličov vie, že to všetko bola a je bezbrehá fraška. Kiska sa podľa všetkého dostal do úradu nelegálne prekročením stanoveného limitu financií na predvolebnú kampaň. Všetky jeho odhalené kauzy, zneužívanie jeho právomocí, pokusy o ovplyvňovanie prokuratúry, opakované daňové podvody absolútne korešpondujú s jeho spôsobilosťou orientovať sa v politike. Aj preto v poslednom čase vyvíja veľmi intenzívne aktivity smerujúce k obmedzovaniu slobody slova. Na jeho vlastnom profile na sociálnych sieťach prevažujú tvrdé kritiky voči jeho postojom a spôsobu výkonu funkcie. Kiska a jeho tím nástrojmi cenzúry bojuje s kritikou a odhaleniami jeho fatálnych prešľapov. Boj so slobodou slova vyhlásil aj v správe o stave republiky v júni 2017. Okrem iného sa zameral na nebezpečenstvo, ktoré so sebou prinášajú rôzne propagandistické stránky, rádiá a časopisy. „Cieľom ich informačnej ofenzívy proti Slovensku je ešte viac naštrbiť našu celospoločenskú dohodu o trvalom začlenení do demokratického západného sveta,“ formuloval Kiska vety ako vystrihnuté z bezduchých normalizačných pseudoprejavov. Na nedávnom samite V4 sa Kiska opäť zaskvel a vyzýval na spoluzodpovednosť prevádzkovateľov sociálnych sietí – on priamo volá po cenzúre: „Na Slovensku až 30 percent mladých ľudí vďaka rôznym hoaxom, ktoré sa šíria, vďaka rôznym polopravdám, ktoré sa práve cez sociálne siete šíria, uvažujú, že by mohli voliť extrémizmus.” Ďalej dodáva, že „sociálne siete a ich prevádzkovatelia musia pochopiť svoju spoluzodpovednosť za šírenie nenávisti, extrémizmu, propagandy a falošných správ. 24 hodín by mal byť dostatočne dlhý čas na to, aby ich odstránili pod hrozbou pokuty, podobne ako to platí v Nemecku”. Pripomenul, že počas návštevy USA upozornil predstaviteľov Facebooku, aby na základe podnetov, ktoré dostávajú, podstatne aktívnejšie pracovali na vymazávaní a blokovaní nenávistných prejavov, rušení skupín, ktoré sú založené na Facebooku iba preto, aby šírili nenávisť. Ale prečo sa v súvislosti s voľbami venujem práve Kiskovi? Z jediného dôvodu: prezidentské voľby by mali byť na rozdiel od volieb politických strán etalónom cti, morálky, princípov, zásad, spravodlivosti, múdrosti a viery v dobro. Prezidentské voľby by v žiadnom prípade nemali umožňovať kandidátom investovať akúkoľvek sumu do predvolebnej kampane – tá by bola postavená mimo zákona. Prečo? Lebo umožňuje, aby nebol vo výhode ten, kto má prirodzené predispozície a vrodenú schopnosť múdro a spravodlivo reprezentovať ľud, ale ten, kto má viac peňazí – a po pravde peňazí získaných podvodom, ako to už v ére špekulatívneho kapitálu chodí. Svoje názory a postoje však budú kandidáti prezentovať v dostatočnom a maximálne proporčnom rozsahu prostredníctvom verejnoprávnych médií. Kšeftovanie s ľudskou dôverou a naivitou pumpovaním podvodne získaných finančných prostriedkov by už nikdy nikomu nemalo umožniť reprezentovať našu krajinu a túžby jej obyvateľov z pozície veľkosti osobného účtu. Aj preto je to práve inštitút hlavy štátu, kde si občania Slovenska budú môcť zvoliť najlepšieho kandidáta na funkciu najvyššej reprezentácie krajiny. Podstatu, hodnoty, úmysly a vízie prezidenta by mali poznať v dostatočnom rozsahu aj predstihu. A práve preto sme sa rozhodli aktívne zapojiť do tohto procesu a koordinovať formulovanie precízneho programového smerovania kandidáta na post hlavy Slovenskej republiky. Vytvorili sme pôdu pre vznik Hlavnej rady. S jej výstupmi vás budeme pravidelne oboznamovať na stránkach mesačníka Zem&Vek. Prioritou tejto tvorivej etapy nie je to, kto, ale čo a ako bude schopný vytvoriť podmienky na zásadný obrat Slovenska smerom k prosperite, skutočnej sociálnej spravodlivosti, novej deľbe moci vo funkčnom referende a k novým integračným prvkom. Nesmie byť tabu ani Západ, ani Východ, ani Moskva, ani Washington, ani Teherán, ani Jeruzalem. Všade žijú ľudia takí ako my. A tak ako my majú tú smolu, že ich reprezentujú psychopati s túžbou po moci. Naša vízia je diametrálne odlišná. Najvyššou výsadou a ohodnotením pre nového prezidenta bude dôvera ľudu v jeho schopnosti reprezentovať a slúžiť. Vo svete, ktorý je nádherný, no infikovaný posadnutosťou vládnuť, patrí budúcnosť tým, ktorí sa obetujú pre všeobecné dobro. Naše duše sú kozmické, nepoznajú žiadne hranice ani národy, vieru či národnosti. No pamätajte: náš vnútorný hlas sa nám prihovára iba rečou našich matiek a otcov. Náš nový prezident by sa nám mal prihovárať práve takto – hlasom slovenského ducha bez hraníc.

ZDIEĽAŤ