ŠKOLY AKO LIAHNE OTROKOV

Existujeme vo svete, kde si nevieme spomenúť, ani vybaviť svoj príchod, rovnako ako nevieme nič o skutočnej povahe nášho odchodu. Tieto dve zásadné udalosti ohraničujú priestor, v ktorom sa odvíjajú naše polovedomé dni. Staré gnostické učenia zaznamenané v apokryfných textoch z Nadž’ Hammádí sa zaoberajú vládcami kontrolujúcimi ľudstvo. Označujú ich gréckym ekvivalentom ako archontov. Tí sú schopní zmanipulovať ľudskú myseľ a naše vnímanie. Ich existencia je v úplne inom frekvenčnom pásme, v akom sa v iluzórnej realite odohráva existencia naša. Archonti sú niečo ako vírus pohlcujúci stále viac myslí. Nie sú schopní napojiť sa na vyššie frekvenčné pásmo, akým bolo ľudstvo obdarené pred svojím riadeným a zmanipulovaným pádom do hustoty nízkych vibrácií. Pán démonov, archontov – archón, demiurg, je falošný boh, ktorý sa postavil medzi pôvodných dedičov raja a božský zdroj ich vnímania šiestimi zmyslami, ako aj schopnosť napájať sa na všeobecnú nekonečnú energiu kozmického vedomia prítomného v každej molekule nášho bytia. To sa v konečnom dôsledku nachádza v celom kozme a preteká nami úplne bez hraníc. Tie sme si zadefinovali my sami až potom, ako sme prišli o rozšírené schopnosti vnímania. Zapuzdrili sme sa do kože, ktorú vnímame ako hranice nášho ja. Stratili sme kontakt s bezprostredným prietokom atomických, bezhraničných a všadeprítomných skúseností s rozprestieraním sa nášho ja do nekonečného univerza – presne tak, ako o tom píšu staré védske, ranokresťanské, budhistické, taoistické, gnostické a mnohé ďalšie učenia. Medzi nás a naše pôvodné schopnosti vstúpil demiurg ako pán našich životov, ktorého nevedomky uctievame v mnohých náboženských vieroukách. On stvoril hologram hustej siete nášho fyzického sveta, ktorý elektrochemickými procesmi v našom mozgu vyhodnocujeme ako skutočný, nemenný, zákonitý a materiálny. Tento pán však nemá nič spoločné s božskou podstatou nekonečného vedomia a všeobjímajúcej lásky prejavovanej na všetkých mysliteľných úrovniach. V nej ako v zdroji božskej esencie totiž neexistuje žiaden pán, žiadna autorita, žiaden strach, starozákonné archontské a krvavé zabíjanie, pomsty, lúpenie a drancovanie. Nie. Skutočnou, no vekmi katastrofálne zdeformovanou podstatou nášho bytia je schopnosť uvedomenia si, že sme všetci jedna a tá istá bytosť prejavujúca sa ako pokoj. Ako ľahká duša nadobúdajúca zmysel v spoločnom harmonickom bytí podobnom spojeným svetielkujúcim dušiam vo filme Avatar. Hoci existuje množstvo textov hmlisto odhaľujúcich predkataklizmatickú epochu Mu, Lemúrie či zlatého veku atlantskej civilizácie, stále sú len textami zabudnutia a opovrhnutia. Keďže vedieť znamená mať moc, skutočné vedomie a vedomosti po celé veky systematicky ničili a utajovali. Nemáme ani potuchy o spisoch a dokumentoch tisícročných znalostí. O čom mohlo pojednávať 200-tisíc zväzkov Pergamonskej knižnice v Malej Ázii, ktorú zničil Theodosius I. a zvyšok Saracéni? Kam zmizli tébske zvitky alebo Sibyline knihy, ktoré zhoreli pri požiari Ríma v roku 83 p. n. l.? Čo všetko sme sa dnes mohli dozvedieť z 500-tisíc papyrusových zvitkov zo samostatnej časti alexandrijského archívu zvaného Brucheion? A koľko stratených a cenných poznatkov uchovaných v 700-tisíc zvitkoch navždy zmizlo zo sveta pri obliehaní knižnice Juliom Cae-sarom? A čo Ptahov chrám v Memfise? Kde asi skončili hlinené tabuľky Minojčanov z Knossu? Čo všetko by sme mohli vedieť, ak by sa neboli navždy stratili a zničili spisy Li Ssi, ktoré dal spáliť minister cisára Š’-chuang-tia v roku 213 p. n. l.? Čo všetko by nás mohlo obohatiť, ak by nezdevastovali knižnicu v Kartágu alebo tak ako Alexander Veľký nezničili posvätnú knihu Parsov Avestu, pri zrode ktorej stál Ahura Mazda? Druhý islamský kalif Omar dal v roku 640 n. l. spáliť milióny knižných zvitkov Alexandrijskej knižnice a použil ich ako palivo v mestských kúpeľoch. V 8. storočí dal byzantský cisár Lev III. Sýrsky podobne spáliť 300-tisíc kníh. V Amerike na príkaz arcibiskupa Juana de Zumárragu (1478 – 1548) zotleli všetky aztécke spisy. Taký istý osud stretol aj spisy mayskej kultúry na príkaz arcibiskupa Diega de Landu. Podobných príkladov je nespočetné množstvo. Aj preto sa vždy možno usmiať nad bohorovnou istotou historikov, ktorí ešte nepochopili, že história je len súbor interpretácií s často diametrálne odlišnými výsledkami. Sme neuveriteľne nevedomí, hoci svet okolo nás je obklopený dychvyrážajúcimi technológiami. Áno, ibaže technológiami s patentom. O princípoch fungovania drvivej väčšiny vecí z nášho bežného života, akými sú televízia, internet, počítač, displej smartfónu a mnoho iných ani len netušíme. Sme skrátka užívateľmi, masou s nákupnou horúčkou a s pocitom, že sa vyzná. V epoche, v ktorej zvíťazila matéria, viera v karteziánsko-newtonovskú mechanistickú podobu bytia vysvetľovaného vedou vzdialenou od holistického vedenia, sa infekcia démonickým vírusom prenáša čoraz rýchlejšie. Devastuje a ničí všetky naše schopnosti vidieť samých seba a svet okolo nás optikou presahujúcou vnútené a vžité vzorce.

Ak sa pozrieme na naše životy a ich pomyselnú zmysluplnosť, dostaneme sa k paralele s prasatami, ktoré nezdvihnú hlavu ku hviezdam – sú príliš zaujaté válovom s pomyjami. Pravdou skutočne ostáva, že hoci sme sa narodili ako originály, napokon umierame ako kópie. Naporúdzi je hneď vysvetlenie: je to systém. Áno, ale my sme jeho vášnivými nasledovateľmi. So sklonenou hlavou v životoch bez hviezd sprevádzame v tých istých zlovestných šablónach aj naše vlastné deti. Celosvetovej kabale sa už podarilo zničiť svojské a originálne pohľady, názory a myslenie miliónov detí s cieľom ich prípravy na Nový svetový poriadok. Práve tu začína kolosálna všeobecná devastácia. Rodičia, dnes už v drvivej väčšine vyťažení v pracovnom procese, nemajú príliš veľa času venovať sa vlastnému potomstvu. Musia si tvrdo odpracovávať všetky svoje dlhy, ktorými si ich systém úverovaného šťastia pevne pripútal. Tešia sa z detí, ktoré už v troch, štyroch rokoch presedia tisíce hodín pred televíznymi obrazovkami, nadchýnajú sa ich schopnosťou hrať hry na smartfónoch. No nie sú zlaté? Také malé a také neskutočne nadané. O tom sa nám v ich veku ani nezdalo. Cítia, že niekde niečo nesedí, že podvádzajú samých seba, že táto cesta nie je tou pravou, no narazia na to až neskôr. Vtedy sú už ich deti adolescentmi napojenými na stovky počítačových hier, násilných videí a všade dostupnej pornografie. Lapení do života, v ktorom sa uteká len ulicami niektorého z virtuálnych miest, kde sa dá tak opojne vraždiť alebo ukájať. Uviaznutí v slučke času, kde sa donekonečna menia levely bez významu. Toto je dnes pre mnohých jediný možný spôsob, ako utiecť z hrôzostrašných väzení, ktorým vravíme školy. Koľkí z rodičov vidia svoje deti pri vyučovaní? Majú povolený prístup do tried, aby sa sami mohli presvedčiť, ako vyzerá a funguje onen edukačný proces? Deťom sa už od šiestich rokov veľmi prísne vštepuje nevyhnutnosť podriadiť sa autoritám. Školy sú liahne otrokov, poslušného obslužného personálu s umŕtveným zmyslom pre skutočnú tvorivosť a odlišnosť. Už v šiestich rokoch si deti obliekajú uniformu pripomínajúcu kazajku. Na potrebu môžu ísť len s dovolením. Rodičia za nimi nesmú, ráno im dokonca už ako malým odopierajú možnosť, aby im otec či mama pomohli s prezliekaním. V triede nesmú sedieť s tými, s ktorými sa najviac priatelia. V jedálni už od prvej triedy pociťujú, čo je to systém dozoru: striedajú sa, aby dohliadali nad tým, aby nikto pri jedle neprehovoril. Na to, aby ste boli spoľahlivou súčasťou obslužného personálu, vás musia zlomiť už v detstve. Poslúchaj a uč sa! Iná cesta neexistuje. Ak by sa ti predsa len nejaká zazdala, je to cesta proti nám všetkým a ty budeš kruto pykať. Tu nie je žiadne miesto pre odvrávanie. Tu sa rodí totalita, tu sa rodia autority, tu vzniká katastrofa stáda so sklonenými hlavami, ktoré vníma svet len prostredníctvom podriadenia sa. Zlomenie v detstve funguje perfektne a prenáša sa do celého zvyšného života. A tak sú po učiteľoch a profesoroch akadémií bez významu neskôr autoritou politici, úradníci, médiá, policajti a všetka tá háveď v roliach strážnych psov „demokracie“. Einstein vravel, že „vzdelanie je to, čo nám ostane, keď zabudneme všetko, čo sme sa naučili“. Vo vzdelávacom procese sa zásadne stimuluje len ľavá hemisféra mozgu zodpovedajúca za naše administratívno-kalkulatívne správanie namiesto tvorivého potenciálu a schopnosti spájať sa s vedomím, ako to umožňuje hemisféra pravá. Súčasná podoba vzdelávacieho systému je tou najzásadnejšou platformou, kde sa v najdôležitejšom vývojovom období ľudská myseľ podrobuje deväťročnej devastácii s celoživotnými následkami. Len vďaka tomuto vstupnému resetovaniu výnimočnosti každého jednotlivca zarovnaného do rovnakých šablón má systém vždy dostatok ochotných, „vzdelaných“ hlupákov. Skôr, ako vznikli prvé továrne na vzdelávanie bez vedomia, bola výchova súkromnou záležitosťou. Rodičia posielali svoje deti podľa potreby do farských alebo súkromných škôl, prípadne sa im venovali sami. Spomínaný Weishaupt píše: „Pre náš poriadok je nevyhnutné získať prostý ľud. Prostriedkom na to je vplyv na vzdelávacie ústavy.“ Veci sa dali do pohybu. A tak vzápätí nato Pierre Samuel z pokrvnej línie jednej zo satanistických elitných dynastií DuPont zavádza systém vzdelávania najprv v Európe a neskôr v roku 1779 v Amerike. Tam sa s jeho veľkým prispením uskutočňuje plán národného vzdelávania. Elite pomohol získať kontrolu nad výchovou a myslením detí až do dnešných čias. Toto všetko by nebolo možné bez súhlasu rodičov, ktorí však sami vyšli z týchto nápravných zariadení. Od narodenia dieťaťa, keď rodič nemá na výber, prípadne ani nie je informovaný o alternatívnych spôsoboch pôrodov, nemá na výber alebo takisto nevie, z čoho pozostáva komplexná vakcína od jedného jediného farmaceu-tického kartelu. Od tohto narodenia sa stávame rukojemníkmi alebo komplicmi. Dnes, našťastie, médiá hlavného prúdu strácajú dych. Preto už nie je možné udržiavať doposiaľ posvätný status quo

monopolu na distribúciu informácií a tvorbu verejnej mienky. Vďaka internetu a obrovskému pretlaku správ z doposiaľ relatívne slobodného prostredia môžeme zásadným spôsobom spochybňovať obsah propagandy mainstreamu. Je však celkom opodstatnená obava, že táto sloboda informácií na internete je len dočasná chyba v programe a už čoskoro bude napravená nekompromisnou cenzúrou. Na ministerstvách vnútra západných krajín začínajú vznikať útvary proti šíreniu dezinformácií, inými slovami zložky zodpovedné za odstraňovanie a potláčanie iných názorov. Toto je dnes hrozivou realitou naznačujúcou fatálny osud slobody slova na ďalšie obdobie temna. Mladí ľudia, ktorí dnes majú neobmedzený prístup k informáciám, však nie sú tou kategóriou ľudí, ktorí by vo významnejšom meradle túžili niečo zásadné zmeniť. Ich životy a túžby zámerne vohnané do teritórií zábavy a spotreby nepotrebujú zmenu spoločnosti, ale skôr zmenu oblečenia, priateľov na sociálnych sieťach či update novej hry. Lenže toto spôsobujeme aj my. To my a náš tichý súhlas vytvárajú šialený, znehodnotený svet. A kontaminované nie je len naše prostredie, jedlo, pôda, voda, ale aj náš imunitný systém. Znehodnotená je naša kultúra kolektívnou hypnózou o užitočnosti nelegálnych migrantov. Tí k nej celkom logicky nemôžu nikdy nič cítiť, pretože sú zámerne vykorenenými priesadami. Znehodnotené sú symboly pôvodných hodnôt ako Nobelova cena udelená masovému vrahovi Barackovi Obamovi. Znehodnotené je aj naše súkromie a intimita obetovaná Veľkému bratovi, ktorý všetko sleduje a vidí ako oko nad pyramídou. Celý svet je už dnes pod kontrolou satelitov so zariadeniami umožňujúcimi prečítať značku automobilu či schopnými vidieť aj cez strop a steny. Na každej ulici veľkomiest, v takmer každej dedine sú už nainštalované kamerové systémy. Prečo? Ako prevencia proti zločinu? Na miestach, kde sa nikdy žiaden zločin nestal? V časoch, keď polícia hlási pokles kriminality, následne inštaluje sledujúce oči? Ak je to v mene nášho dobra a bezpečnosti – prečo nás o týchto opatreniach neinformuje? Prečo sa nepýta, či nás takýto zásah do súkromia neobmedzí? V mene bezpečnosti sme nútení vzdať sa slobody. Toto nie je len o špehujúcich kamerách. Okrem nich nás pozoruje a sliedi každá z kamier na notebookoch, tabletoch a smartfónoch. Sledujú našu konverzáciu, telefonáty, textové správy, e-maily a chaty v nekonečnom prúde stupňujúcej sa hyperkonektivity v kybernetickom svete sociálnych sietí. Firmy ako Google, Facebook či Twitter zadržujú, ale aj upravujú a manipulujú mailovú komunikáciu a chaty, ktoré si neskôr posielajú medzi sebou, prípadne ich posielajú spravodajským službám a vláde. Tieto technológie neslúžia len ako technológie sledovania a kontroly, ale predovšetkým ako technológie zbierania informácií. Tie v prípade vzoprenia sa systému použijú ako nástroj kompromitácie a vydierania. Znehodnotené sú aj peniaze a úspory v podvodnom monetárnom systéme s derivátmi a tvorením peňazí spôsobom fiat lux. To vedie k masovému zavádzaniu bezhotovostného platobného styku prostredníctvom čipovaných platobných kariet alebo internetbankingu. Cieľom je postupné stiahnutie obeživa nahradeného výlučne platobnými kartami. Budú sledovať náš pohyb a nákupy, no budú najmä dokonalým nástrojom, ako nás zo spoločnosti vylúčiť. Nebude nič jednoduchšie, ako vám zamedziť možnosť používania karty, čo bude v prípade neexistencie fyzických peňazí spôsob, ako vás vydierať, držať v šachu a prinútiť k poslušnosti. Znehodnotené je kresťanstvo, vo vnútri ktorého nastáva stále priepastnejšia schizma. Vydaním knihy Posledné rozhovory jedného z najväčších intelektuálov na Petrovom stolci – Josepha Ratzingera, popisujúceho priam diabolskú sieť homosexuality medzi najvyššími klerikmi Vatikánu ako príčinu svojho odchodu, sa definitívne uzatvára takmer dvetisícročná epocha cirkevnej autority. Pre veriacich je to hrôzostrašná správa, pre neveriacich je to potvrdenie toho, že medzi nimi a Bohom stojí práve cirkev a pre svetový sionizmus sú to ďalšie, ak nie najvýznamnejšie rúcajúce sa fundamenty západnej mysle. Je to odstránenie jednej z najobtiažnejších prekážok k nastoleniu Nového svetového poriadku. Spoločnosť vyznávajúcu čistý Kristov kód lásky a odpustenia nie je možné tak jednoducho prinútiť k tomu, aby stratila vzťah k vyšším princípom a začala požierať samu seba. Túžbami a chlípnosťou. Sexom bez lásky, peniazmi, matériou, pôžitkami, vraždením. Kresťanstvo, a zvlášť cirkev, v minulosti v mene Krista napáchali nesmierne kvantum škôd a spôsobili neuveriteľne veľa trýzne. Jednako však niesli aj nádej a povzbudenie pre tých, ktorí sa identifikovali práve s Desatorom alebo novozákonnou zmluvou. Vatikán infiltrovaný zvrátenosťou je dnes miestom stroskotania. Na jeho miesto sa postaví nový kráľ Zeme. Čoskoro. Ako posol zo samého vrcholu pyramídy stvorenej z pyramíd v sebe samej. Kolosálnou sugesciou zmanipulujú masy k prijatiu finálneho rozsudku. Tým bude existencia v totalite, aká doposiaľ nemala obdoby. Hoci nás ešte stále udržiavajú v kolektívnej hypnóze, krok za krom sa približujeme k modelu spoločnosti ako ju popisoval George Orwell a Aldous Hux-ley. Obaja ako zasvätenci tajnej spoločnosti fabianistov mali prístup k informáciám ďalekosiahleho projektovania globálneho fašistického štátu. A obaja napokon veľmi horlivo vystupovali proti agende, akú dnes zažívame. Jej dôsledky budú s veľkou pravdepodobnosťou znášať práve tí, ktorí prídu po nás. Aldous Huxley navyše patril do rodiny, ktorá vehementne obhajovala eugeniku a rasizmus. V Anglicku mala obrovský vplyv. Jeho starý otec Thomas Henry Huxley (1825 – 1895) patril k zakladateľom Spoločnosti okrúhleho stola Cecila Rhodesa. Táto spoločnosť neskôr založila CFR a ďalšie inštitúcie angloamerického establishmentu. Huxley a Orwell však paradoxne vystupovali proti agende, ktorej cieľom bolo napĺňanie Protokolov sionských mudrcov, sformulovaných pred viac ako storočím. Je skutočne irelevantné, kto bol ich autorom, či išlo o podvrh ruských tajných služieb, alebo je to autentický materiál medzinárodného sionizmu – toto nie je pointa. Pointou ostáva, že tento plán sa dnes zavádza do praxe vo všetkých pyramídach vo vnútri pyramídy.

ZDIEĽAŤ