Pri užívateľoch konopy by sa mala uprednostniť liečba pred trestným stíhaním

 

V minulom čísle sme celú tému mesiaca venovali problematike konopy, možnostiam jej využitia, liečivému potenciálu i otázkam jej kriminalizácie. O TEJTO PROBLEMATIKE SME SA ROZPRÁVALI aj S MUDr. Ľubomírom Okruhlicom, Csc., riaditeľom Centra pre liečbu drogových závislostí, jedným z popredných slovenských adiktológov.

 

  Zástancovia legalizácie konopy operujú s tvrdeniami, že alkohol je spoločensky omnoho nebezpečnejší, a pritom je legálny. Aké sú štatistiky kriminality spáchanej pod vplyvom alkoholu a pod vplyvom konopy? Ktorá z týchto látok vyvoláva väčšiu agresivitu?

Štúdia Európskeho monitorovacieho centra pre drogy, ktorá sa zaoberala agresivitou vyvolanou rôznymi druhmi psychoaktívnych látok, či už legálnych alebo ilegálnych, dospela jednoznačne k tomu, že najvyšší potenciál k agresívnemu správaniu má alkohol. Takže z tohto pohľadu je alkohol nebezpečnejší. Ale tým, že je alkohol legálny, je široko dostupný, a nie každý človek konzumujúci alkohol je agresívny. Robili sme sociologickú štúdiu medzi našimi pacientmi a dá sa povedať, že väčšina závislých od alkoholu sú slušní ľudia. Porovnávanie medzi marihuanou a alkoholom je veľmi ťažké, pretože alkohol je široko dostupný. A konopa, či už vo forme hašišu alebo marihuany, je ilegálna. Aj keď ju veľa ľudí skúsilo, jej pravidelné užívanie nie je v populácii bežné.

 

  Kvôli alkoholu sa rozpadajú rodiny, pod jeho vplyvom dochádza k dopravným nehodám, pácha sa násilie. Je potom v poriadku, že alkohol (na rozdiel od konopy) je bežne dostupný, a navyše je legálna aj reklama naň?

Toto nie je otázka pre odborníka, ktorý má na starosti liečbu alebo riešenie následkov. U nás už máme historicky legálnu konzumáciu a predaj alkoholu. V mnohých arabských krajinách je alkohol ilegálny. Toto je spoločensko-politická otázka. Z odborného hľadiska môžem povedať toľko – a je to podložené štúdiami Svetovej zdravotníckej organizácie: Čím je väčšia konzumácia alkoholu, tým viac je negatívnych „vedľajších účinkov“. Či už sú to negatívne zdravotné alebo spoločenské javy. Čím menšia je konzumácia, trebárs obmedzená právne, rôznymi predpismi, licenciami a podobne, tým sú tie následky menšie. Asi toľko. Ale rozhodnutie o legálnosti či ilegálnosti je naozaj na komunite. Či už na úrovni lokálnej alebo na úrovni celej krajiny.

 

  Keby sa tu otvorila celospoločenská diskusia na tému obmedzenia alkoholu, v rámci nej by zrejme boli prizývaní aj odborníci ako ste vy. A bolo by žiaduce, aby ste vyjadrili svoj názor alebo postoj…

Veď aj teraz existujú rôzne podnety zo strany verejnosti. Napríklad v otázke reklamy. Minulý a predminulý rok prebehli na Slovensku provokatívne reklamy na alkohol, ktoré už boli na hrane etiky, zameriavali sa na mládež. Chápem, že to naráža na záujmy alkoholového priemyslu. Samozrejme, že cieľom reklamy je zvýšiť konzumáciu. Môj názor je, že táto reklama by mala byť viac regulovaná. V krajinách, kde sa tak deje, napríklad v Rakúsku, sú následky pitia alkoholu menšie.

 

 

 Dá sa jednoznačne povedať, že alkohol predstavuje najväčší spoločenský problém v rámci návykových látok?

Alkohol a tabak spolu. A pri alkohole sa pridávajú bezpečnostné dôsledky ako nárast kriminality.

 

 V minulom čísle sme v našej téme mesiaca napísali: „Aj podľa adiktológov konopa spôsobuje závislosť. Podľa docenta Hanuša z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme je to približne u 10 % každodenných užívateľov a podľa MUDr. Okruhlicu je to približne u 5 % všetkých užívateľov.“ Môžete tieto čísla potvrdiť?

Musel by som vidieť prácu, z ktorej pán Hanuš vychádzal. Tých 10 % každodenných užívateľov sa mi vidí podhodnotených. Pri každodennom užívaní konopy by sa to malo blížiť k 90 %. Tých 5 % všetkých užívateľov je zrejme z nejakej mojej informácie pre médiá. Tam nevidím rozpor. Len zlomok z tých, ktorí konopu vyskúšajú, sa stane závislými, podobne ako pri alkohole.

 

 Bavíme sa pri konope o psychickej, alebo aj fyzickej závislosti? Zástancovia dekriminalizácie tvrdia, že nič také ako fyzická závislosť tam byť nemôže.

Pre diagnostiku závislosti ako duševnej choroby alebo poruchy je rozhodujúca psychická závislosť. Ale sú zdokumentované aj telesné prejavy pri abstinovaní od marihuany. Bolesti, ktoré vznikajú v žalúdku, abstinenčné príznaky
podobne ako pri alkohole, zvýšená nervozita až agresivita. O tomto sa pri účinkoch konopy hovorí málo. Viac sa spomína, aký je človek v pohode, keď si dá „jointa“ – čo je pravda. Je až taký mierumilovný, ležérny, veľmi dobre komunikuje, je zhovievavý a, samozrejme, nedochvíľny. Ale keď je človek závislý, môže to viesť až k agresivite. Zažili si to partnerky závislých chlapcov, lebo sú to väčšinou chlapci, závislých dievčat je len zopár. Veľký problém závislých užívateľov marihuany je, že nie sú schopní dlhodobého vzťahu, ktorý by viedol k nejakej rodine.

 

 Aká je návykovosť konopy v porovnaní s ostatnými drogami, najmä v porovnaní s alkoholom a cigaretami?

Zhruba 5 – 7 % ľudí, ktorí pravidelne alebo viackrát v živote užijú marihuanu, sa stane závislými. Je to obdobné číslo ako pri alkohole. Najväčšia závislosť je u opiátov, ako je morfín alebo heroín, a rovnako veľkú silu má nikotín, cigarety. Väčšina fajčiarov sa stane závislými. V prípade marihuany a alkoholu je to nízke, približne rovnaké číslo. Závisí to aj od toho, akú koncentráciu človek užíva. Existuje aj vysoko koncentrovaná konopa. Podobne ak niekto pije pravidelne slivovicu, stane sa omnoho rýchlejšie závislým, ako keď pije víno.

 

 

  Na konferencii vo Washingtone v apríli 2016 odznelo zo strany World Bank Group, Svetovej zdravotníckej organizácie a ďalších organizácií, že duševné poruchy tvoria už 10 percent absolútne všetkých a 30 percent všetkých nefatálnych chorôb. Celosvetové náklady na liečenie duševných porúch predstavovali v roku 2010 2,5 bilióna dolárov, v roku 2030 by to pri tomto tempe rastu malo byť už 6 biliónov. Súčasťou liečby sú psychofarmaká, ktoré vyvolávajú aj závislosť. Konopa aj podľa docenta Hanuša pomáha nastoľovať rovnováhu v organizme a podľa niektorých autorov má potenciál aj pri liečbe depresií. Nie je to paradox, liečiť duševné poruchy chemickými drogami (psychofarmakami) a odsúvať na vedľajšiu koľaj možnosti prírodného prostriedku ako je konopa?

Liečba duševných porúch je v podstate kombináciou psychoterapie a psychofarmák, teda liekov, s tým, že ich pomer môže byť rôzny. Existujú aj niektoré iné metódy, ale tieto dve sú dominantné. Pomer medzi psychoterapiou a liekmi závisí od typu duševného ochorenia alebo duševnej poruchy. Niekde dominuje čisto psychoterapia a niekde prevažne lieky. Psychoterapia by sa mala použiť vždy. Osobne som zástancom prístupu, aby to bolo vyvážené. Veľká časť depresií by sa dala liečiť len veľmi obmedzeným využitím antidepresív, ale spolu s intenzívnou psychoterapiou.

Áno, trend je taký, že sa predpisuje čoraz viac liekov hlavne na úzkostné poruchy, obsedantné a obsedantno-kompulzívne poruchy aj na depresiu. V posledných desaťročiach nastal obrovský nárast spotreby týchto liekov. Ťažko povedať, do akej miery je to spôsobené spoločenskými podmienkami, stresujúcim životným štýlom. Keď som pracoval niekoľko rokov v Afrike, tam depresie nikto nemal.

A čo sa týka porovnania s konopou: veľmi veľa látok je vlastne prírodných. Aj penicilín vznikol z plesne ako liečivo. Marihuana nie je akceptovaná ako liek, pretože neprešla klinickým skúšaním. Ak ním prejde, nevidím dôvod, prečo by sa nemohla používať na lekársky predpis, tak ako morfínové preparáty.

 

 Nie je však práve ilegálnosť konopy dôvodom, ktorý sťažuje, či dokonca znemožňuje vykonávanie klinických testov?

Treba povedať, že možnosť predpisovať konopu už existuje vo viacerých štátoch USA aj Európskej únie. Len aby sa mohla využívať na liečebné účely vo väčšom rozsahu, mali by jej účinky potvrdiť klinické testy. No a návrh na ne by mali dať odborníci z oblasti, ktorí vidia možnosť, že by mohla pomôcť pri ochoreniach, ktorými sa zaoberajú, na základe štúdií alebo skúseností s ľuďmi, ktorí ju užívali. Napríklad v prípade sklerózy multiplex by to mali byť neurológovia alebo neu-rofyziológovia. Tá možnosť tu je, i keď je spojená s množstvom administratívnych procedúr pri zdôvodňovaní, prečo by sa daná látka mala skúmať. Skôr vidím problém v tom, že takéto výskumy sú veľmi nákladné. Takže je tu otázka, či sa nájde niekto ochotný financovať ich.

 

  V našej téme sme priniesli aj príbeh bývalého väzňa, ktorému znížili výšku trestu, keď podpísal dohodu o vine a treste. Podpísal, že je závislý od konopy a dal sa dobrovoľne liečiť. Urobil tak na radu svojho právnika, pričom sa necítil byť závislý. Je možné, že takto vznikajú „narkomani z donútenia“ a umelo sa zvyšujú počty závislých od konopy?

Nemalo by sa to stať, lebo v prípade trestného konania v súvislosti s ilegálnymi omamnými látkami sú vždy prizvaní znalci z odboru psychiatrie – jeden alebo dvaja. Na základe všetkých dostupných vyšetrení toho človeka vypracujú znalecký posudok. Posúdia, či je závislý. Priznanie nie je rozhodujúce. Neviem, ako to bolo v tomto prípade a ako to ten odsúdený interpretoval. Ale je možné, že súd mu navrhol zníženie trestu v prípade dobrovoľnej liečby, ak mal znalecký posudok, že je závislý. Veľmi často sa stane, že diagnostikujeme závislosť, a ten človek sám nemá pocit, že je závislý. V tomto prípade je možné, že človek, aj keď to sám neuznával, podpísal dohodu o vine a treste. Ale nemohlo to byť na základe nejakej konštrukcie, musel tam byť znalecký posudok. Nie je možné znížiť trest len na základe toho, že sa niekto prizná k závislosti. Toto procesne nesedí.

Môže sa stať aj to, že u niekoho nájdu marihuanu, pričom to nie je díler, a znalecký posudok dospeje k záveru, že nie je závislý. A teraz čo? Tomu sa trest na základe dobrovoľnej liečby znížiť nedá, lebo tam nie je čo liečiť. Nie som za to, aby sa bežní užívatelia drog trestali. Mali by mať možnosť liečiť sa. V mnohých krajinách žiadne tresty nie sú. U nás sú. To je zas vec zákonov a zákony treba rešpektovať.

 

 Bežný užívateľ by podľa vás nemal byť vôbec trestne stíhaný?

Bežný užívateľ so závislosťou, aby sme to upresnili. Samotné užívanie u nás trestné nie je, trestná je držba. Stane sa, že niekomu dajú niečo do nápoja, ani o tom nevie, alebo ho ponúknu cigaretou, o ktorej si myslí, že je v nej tabak. Ale keď je niekto závislý, polícia u neho nájde dávku a on je ochotný liečiť sa, myslím si, že by sa mala uprednostniť liečba a mala by byť aj možnosť zastaviť trestné stíhanie. Ale u nás nie sú alternatívy k trestu. To sú veci, ktoré by sa dali legislatívne upraviť, ak by bola vôľa.

 

 

 Podľa štatistík, ktoré nám poskytlo Ministerstvo spravodlivosti, je na Slovensku momentálne odsúdených v súvislosti s konopou 362 osôb, z toho 162 len za samotné držanie tejto rastliny podľa paragrafu č. 171 Trestného zákona. Teda žiadna výroba, dovoz alebo predaj trestaný na základe paragrafu č. 172. Väčšinou ide o podmienečné tresty, ale aj tak: je normálne, aby ľudia boli prenasledovaní kvôli užívaniu rastliny, ktorú stvorila príroda a ľudia ju využívali tisícročia? Nejde predsa o žiaden umelo vyrábaný produkt organizovaného zločinu…

Ťažko posudzovať takéto z kontextu povyberané informácie. Máme aj veľkopestovateľov. Polícia v Čechách našla celé ilegálne plantáže. Takže nie vždy ide o drobných užívateľov, ktorí si to pestujú sami doma alebo majú nejaké obmedzené množstvo.

 

 Ak má niekto plantáž, je to na paragraf 172. Otázka sa týkala skôr ľudí, u ktorých našli malý balík pre vlastnú spotrebu podľa paragrafu 171.

Distribúcia drog zase nevyzerá tak, že niekto má doma veľkú zásobu a predajňu. Závislí si na svoju dávku často zarábajú, sú to koncoví díleri. Zaobstarávajú dávky sebe a niekoľkým kamarátom, tak je to pre nich zadarmo. Niekedy je veľmi ťažké rozlíšiť medzi takýmto dílerom a bežným užívateľom.

A že sa to užívalo tisícročia? Doba sa mení. Ešte v 19. a začiatkom 20. storočia ľudia bežne užívali kokaín, ópium a aj marihuanu, nebolo to ilegálne. Toto nie je otázka na mňa ako na odborníka. Zákony by sa mali dodržiavať. Ale človek, ktorý je závislý, by mal rozhodne dostať prednostne možnosť liečby. Som za to, že by mu pomohlo podmienečne zastavené trestné stíhanie, ako je to vo viacerých krajinách. A keby sa preukázalo, že je schopný dlhodobo abstinovať, stíhanie by sa zastavilo. Lebo najčastejšie sú prichytení tí, ktorí sú závislí. Pretože ten, kto si raz za pol roka zapáli „jointa“, to väčšinou nemá pri sebe a ťažko ho chytí polícia. Chytí toho, kto konzumuje každý alebo každý druhý deň. A to sa zrejme týka tých 162 ľudí. Tí by mali mať možnosť liečby.

 

 Čo v prípade, ktorý ste spomínali, že nájdu u niekoho pár gramov a závislosť preukázaná nebude? Mal by taký človek natvrdo ísť do basy?

To je na sudcovi. Sudca má možnosť rozhodnúť o podmienke. Napríklad v USA existujú drogové súdy. Človeka nepošlú hneď do väzenia, ale nesmú ho odvtedy, ako bol prichytený, minimálne rok znovu pristihnúť. A pravidelne musí podstupovať testy a preukazovať, že to neužíva. Ak je závislý, má okamžite vyhľadať pomoc a liečiť sa, ak nechce, aby dostal trest. Z odborného hľadiska viem k tomu povedať len toľko, že ak závislý človek dostane podmienečný či nepodmienečný trest a nelieči sa, veľmi často dochádza k recidívam. Aj k recidívam kriminálnej činnosti, aj k recidívam užívania. Tí ľudia majú vlastne zničený celý život. Týka sa to hlavne mladých. Marihuanu fajčí dosť mladých ľudí a je škoda, ak zo strednej školy vylúčia dobrého žiaka, lebo sa proti nemu začalo trestné stíhanie.

 

 

 The National Cancer Institute, ktorý spadá do štruktúry amerického ministerstva zdravotníctva, už na svojich stránkach oficiálne uvádza, že kanabinoidy môžu byť užitočné pri liečbe rakoviny. Objavujú sa informácie o výskumoch, ktoré potvrdili, že kanabiniody zabíjajú rakovinové bunky. Čo hovoríte na takéto výskumy?

Áno. Takéto štúdie boli a pokiaľ viem, aj prebiehajú. Viac by vám k tomu povedal nejaký onkológ. Lenže treba si všimnúť, ako je to tam napísané: môžu byť. Spoľahlivo preukázané to zatiaľ nebolo. A kanabinoidy predstavujú veľkú skupinu. To nie je len THC. Sú aj také kanabinoidy, ktoré nevyvolávajú eufóriu, nie sú psychoaktívne. Pokiaľ viem, v prípade rakoviny ide práve o takéto. Američania roky skúmajú problematiku konopy a marihuany. Takže toto nie je novinka. Aspoň nie pre odbornú verejnosť. Druhá vec je, aby sa dospelo k takým liekom, ktoré budú overené a účinné. Áno, sú práce, podľa ktorých napríklad na tumory mozgu veľmi dobre vplývajú niektoré kanabinoidy. Ak sa takéto účinky potvrdia, bude to len dobre.

 

 V Nemecku nedávno schválili, že konopa bude dostupná na lekársky predpis a plne hradená poisťovňou. V Česku sa za ňu doplácajú dosť vysoké sumy. V téme sme priniesli aj príbeh pána Majzlíka, ktorého rodina si finančne nemôže dovoliť doplácať za konopu pre jeho dcéru s pokročilou roztrúsenou sklerózou, pričom nič iné jej nepomáha. Pán Majzlík tak pestuje rastlinu pre potreby svojej dcéry sám, čím však porušuje zákon. Na druhej strane sa už vyrábajú syntetické kanabinoidy s rovnakými vedľajšími účinkami ako majú prírodné konopy. Nesvedčí to o tom, že záujmy farmaceutického biznisu sú prednejšie ako zdravie človeka?

To máte podobne ako s alkoholom. Alkohol sa dá vyrobiť aj doma. Potom však vyvstáva otázka daní, čistoty, bezpečnosti a kvality takéhoto výrobku. Či neohrozuje zdravie. Samozrejme, je to aj otázka biznisu. Keby si ľudia sami doma vo veľkej miere produkovali alkohol, jeho výrobcovia a predajcovia by prichádzali o veľkú časť svojich ziskov. Je tam veľa rôznych aspektov.

 

  Iste, načierno pálený alkohol môže byť, povedzme, nebezpečnejší ako ten oficiálne vyrábaný. Ale my sa tu bavíme o rastline, ktorá sa nevyrába, zasadíte semienko a ona vyrastie…

Ale aj tu ide o problém kvality. V Českej republike, kde je povolený predaj konopy v lekárňach na predpis, musí tento prejsť kvalitatívnou kontrolou. Je to aj otázka koncentrácie. Koncentrácia THC sa môže pohybovať od 3 po 25 %. Pri veľmi silných koncentrovaných cigaretách s vysokým obsahom THC často dochádza k stavom intoxikácie, užívatelia potom končia na urgentnom príjme. Našťastie sa na to neumiera. V takýchto prípadoch ľahšie dochádza aj ku schizofréniám. Čiže to je jeden z argumentov, prečo by sa konopa nemala voľne pestovať. Na druhej strane, taký renomovaný časopis ako The Economist je už roky za legalizáciu drog. A tvrdí, že hlavným dôvodom, prečo sa štáty bránia legalizácii, sú daňové úniky. V tomto som ako odborník skôr neutrálny. Čím ľahšie bude akákoľvek droga dostupná, tým viac môže byť poškodení zdravia. Ale nemusí to tak byť, ak by sa zvládlo mať to pod kontrolou.

 

 

 Má z odborného hľadiska význam vyvíjať syntetické kanabinoidy?

Ak nie je momentálne preskúmaná celá marihuana ako bezpečné liečivo, tak to význam má. Rastlina obsahuje stovky látok, ktoré sú účinné, alebo aj neúčinné. A nepoznáme do detailov ich účinky. Je omnoho jednoduchšie preskúmať jednu látku z plnej konopy z pohľadu jej účinkov na organizmus a chemicky ju separovať. A potom sa vie, či je bezpečná alebo aké má riziká. Čiže to sú dôvody, prečo sa vývinové laboratóriá snažia produkovať len jednu látku.

 

 Takže ide o tvrdo obchodný zámer, že vyvinieme niečo, čo si môžeme patentovať a zarábať na tom, lebo rastlinu si patentovať nemôžeme?

Určite je za tým aj biznis, inak by do toho farmaceutické firmy nešli. Veď vieme, že ich akcie majú na burzách najvyššiu hodnotu. Je za tým obrovský biznis. Nezastávam sa ich. Farmaceutické firmy si aj u nás ukrajujú veľkú časť z toho zdravotníckeho koláča. Na ostatné výdaje v zdravotníctve zostáva potom už len veľmi málo. Ak by sa preukázalo a potvrdilo, že konopa má minimálne riziká a je účinná pri rôznych ochoreniach, garantujem vám, že by sa stala predmetom veľkého biznisu. Pestovanie konopy je podľa súčasných zákonov obmedzené a prísne regulované. To máte ako dnes s makom, keď si ľudia nemôžu pestovať mak s vysokým obsahom opiátov vo veľkom. No celkom regulovať to aj tak nepôjde. Skúste chodiť po lese a regulovať holohlavce. Jedna vec je príroda, a druhá vec ľudia so svojimi zákonmi.

 

ZDIEĽAŤ