MÝTY O EURÓPSKYCH HODNOTÁCH

Šialený svet. Odvolávame sa na našu spätosť s európskymi hodnotami a k západnej Európe vzhliadame priam s posvätnou bázňou. Je to tá Európa, ktorá nás v Mníchove 1938 hodila cez palubu a neskôr rovno do vápenky. Tá Európa, ktorej hodnoty si 9. augusta v bizarnom Medzinárodnom dni pôvodných obyvateľov sveta môžu pripomínať domorodé civilizácie Ameriky, Austrálie, Afriky, Blízkeho východu a všade tam, kde sila tých západoeurópskych hodnôt vtlačila do zeme stámilióny mŕtvych tiel. Potichu, chladnokrvne a bez pamätníkov holokaustu.

 

Zdielní think-tankov a rôznych neziskových organizácií sa šíri neonormalizačný newspeak, ktorý si bez najmenších pochybností osvojujú nomenklatúrne kádre v analytických inštitútoch, vrcholoví politici či prezident republiky. Sú to žalostne prázdne frázy, ktoré sa v permanentnej recyklácii stávajú až grotesknou pripomienkou hesiel typu „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak.“ Tieto bezobsažné floskule by sa dali zhrnúť do týchto pojmov: „hodnotové zakotvenie Slovenska v euroatlantickom priestore“ či „hodnotový systém, na ktorom je postavená Európska únia a západná civilizácia vôbec.“ Slovensko historicky, kultúrne ani geograficky nebolo nikdy zakotvené v euroatlantickom priestore. V tomto priestore sa voľne pohybuje len globalistická, transnacionálna šľachta bez domova a bez väzby na akúkoľvek vlasť a národ. Navyše hovoriť o európskom hodnotovom systéme môže byť veľmi, veľmi problematické. V prvom rade najmä preto, lebo dnes sú dejiny Európy interpretované výlučne ako dejiny Západnej Európy s úplným ignorovaním byzantskej kultúry. Práve byzantská kultúra je priamym dedičstvom klasickej gréckej (antickej) filozofie a umenia. V prvom tisícročí n. l. sa upevnilo autoritárske postavenie Rímskej ríše (ktorá helénsku kultúru zničila) a neskôr moc Vatikánu. Tak sa do učebníc dostáva len línia presadzovaná Rímom a neskôr dobyvačnou a agresívnou mentalitou iberských a anglosaských kultúr. Popri drancovaní, zabíjaní, lúpení mnohých domorodých kultúr sa západoeurópske hodnoty podpísali pod výstavbu koncentračných a vyhladzovacích táborov v Afrike, Indii a na mnohých ďalších miestach sveta už od 18. storočia. Azda najčitateľnejším odkazom západoeurópskeho hodnotového rámca a impulzom k transatlantickej imperiálnej povahe týchto kultúr je genocída pôvodného obyvateľstva Ameriky. Odhady predkolumbovskej populácie sa značne líšia, no najčastejšie sa stretávajú v rozpätí 50 až 100 miliónov obyvateľov. Predpokladá sa, že 80 % až 90 % z tejto populácie zahynulo po príchode Európanov. Jeden z najvýznamnejších kronikárov tých čias, Pedro de Cieza de León zaznamenal, že v rokoch po dobytí Peru získali Španieli z Inskej ríše 15 000 arobas zlata a 60 000 arobas zlata, čo je 5 miliónov kilogramov zlata a 20 miliónov kilogramov striebra ročne. To je presne to zlato, akým sa honosia mnohé západoeurópske chrámy a pokladnice. Dnešný relatívny dostatok už končí a rapídne klesá. Bol však nadobudnutý genocídami pôvodného obyvateľstva, kolonizáciou, lúpením a imperiálnym ťažením. Toto je fundament hodnotového zakotvenia najzadlženejšej civilizácie histórie ľudstva, ktorá spľundrovala okrem vlastného vedomia aj ekológiu Zeme. Tieto tendencie a paradigmy „hodnotového ukotvenia“ dnes vyzdvihujú najmä tí, ktorí kvalitu života posudzujú mierou svojich osobných výhod a egoistických ambícií.

ZDIEĽAŤ