MY A ONI

V mnohých domorodých jazykoch znamená výraz pre vlastný kmeň – „človek“. Preto zabiť člena iného kmeňa nie je vražda.

 

Vprimitívnych spoločnostiach znamenal vstup na ich teritórium takmer istú smrť pre cudzinca – hoci z kmeňa spoza hory. Myslenie kmeňa ohraničené na my a oni tvorilo takmer celé ľudské dejiny. Len nepatrný zlomok zo státisíc a státisíc rokov existencie človeka je svetom, keď sa začínajú formovať prvé štáty. Pred 11-tisíc rokmi došlo k prechodu od lovcov a zberačov k poľnohospodárstvu, pred 7-tisíc rokmi boli vyrobené prvé kovové nástroje a pred 5400 rokmi sa začalo formovať prvé štátne usporiadanie. Hoci je súčasný svet svetom, v ktorom cudzincov okolo seba vnímame ako anonymnú súčasť nášho bežného života a nepokladáme ich za priame ohrozenie, kód rozdeľovania na my a oni pretrval. V náboženstvách, ideológiách, vojenských doktrínach, v hre na civilizovanú demokraciu verzus svetový terorizmus či v kluboch Real Madrid proti Manchester United. Tento kód spôsobuje, že sa vždy sústreďujeme na obhájenie nášho my v konfrontácii s oni. Kryštalickou mriežkou tohto kódu je naše ego. Svet vnímame prostredníctvom epicentra jeho opodstatnenia – teda samých seba. Na vedomej aj nevedomej úrovni ospravedlňujeme vlastné myšlienky, pohnútky a skutky pred myšlienkami a skutkami tých druhých. Zároveň si osvojujeme tie, ktoré rezonujú s naším pohľadom, aby sme tak upevnili svoju vlastnú identitu. Téma my a oni začína najprv v prísne stráženej komnate ja a ostatní, ktorú časom otvárame pre nových spriaznených, potvrdzujúcich naše vlastné ja. Tábor my a oni rastie priamoúmerne s pribúdaním spriaznených. Tam sa uisťujeme o opodstatnenosti nášho totemu. Iluzórna projekcia vytvárajúca z ľudí od rieky hrôzostrašných diablov, na rozdiel od ľudí z hory nad riekou – ako v kmeňoch v Novej Guinei, je tým najzákladnejším operačným programom projektu kontroly vedomia. Kód oni a my v drvivej väčšine prípadov vedie ku stretom, konfliktom a tragédiám. Sme zdanlivo v začarovanom kruhu. Zdanlivo. V skutočnosti jestvuje aj iná dimenzia, v ktorej zámotok cyklického zmaru nie je schopný rozvinúť sa. Túto dimenziu predstavuje zásadne iný model vnímania my a oni. Západný individualistický princíp založený na získavaní výhod na úkor ostatných je v novoguinejských kmeňoch úplne opačný. Deti sa už v hrách od útleho veku učia, že dôležitá je spolupráca, nie výhra alebo prehra. Podobný neindividualistický princíp reprezentujú aj africké kmene Zulu a Xhosa. Oba tieto príklady charakterizuje slovo ubuntu, čo v reči Bantuov znamená ja som, pretože my sme. V západnej filozofii toto myslenie predstavovala diskurzívna etika a hľadanie kompromisov vo filozofii dialógu Martina Bubera.

Nie, naše paleolitické etologické vzorce nezmeníme ani dnes, ani zajtra. Ich uvedomením si a veľkým návratom k princípom malých spoločenstiev pôvodných kultúr sa však vieme dostať na úplne inú úroveň socio-kultúrnej štruktúry. Takáto spoločnosť je od svojho prvopočiatku postavená na princípe dobrovoľného vzdania sa ja v prospech ty. Takáto spoločnosť je spoločnosťou zopár desiatok, maximálne stoviek ľudí, je Spoločnosťou Odpojenia. Prežiť v nej a prosperovať znamená vytvoriť si vlastný úľ, ktorého plásty budú dielom kolektívneho ducha. Ducha drobných spoločenstiev budujúcich vlastné sebestačné samosprávne celky, ktoré medzi sebou komunikujú a vymieňajú si všetko potrebné. My a oni – chybný kód matrixu – sa rozpustí vo veľkej energii malých skupín vzájomnej prospešnosti, porozumenia, lásky a úcty.

ZDIEĽAŤ