Jožo Ráž: Boh a satan hrajú šachy a stále sú v remíze

 

Narodil sa 24. 10. 1954 v Bratislave.
Prvé skúsenosti so spevom zbieral v Detskom zbore
Československého rozhlasu v Bratislave a od svojich 15 rokov
vo vlastnej kapele. Absolvoval psychológiu na FF UK, ktorá
sa mu však nikdy nestala zdrojom obživy. S Vašom Patejdlom
a ďalšími založil v roku 1968 najúspešnejšiu rockovú formáciu
na Slovensku – Elán. Doteraz má na svojom konte 14 slovenských
štúdiových albumov, 5 anglických verzií a desiatky miliónov
nosičov predaných na slovenskom i českom trhu. V roku 1984
sa stal prvý raz nositeľom titulu Zlatý slávik, ktorého získal
v rokoch 1998 až 2005 osemkrát. Prenikavý úspech zaznamenal Elán
svojím megakoncertom na Letenskej pláni v Prahe (2003),
ktorý videlo až 82 000 platiacich divákov. Na bratislavskej
Novej scéne bol v roku 2011 uvedený elánovský muzikál
Ôsmy svetadiel, ktorý sa dodnes hráva v pražskom divadle Kalich.
Tohto roku oslávi Jozef Ráž so skupinou Elán 35 rokov
svojho profesionálneho pôsobenia a celkovo
48 rokov existencie. Týždeň pred naším rozhovorom získal
mimoriadnu cenu Krištáľové krídlo 2015 za celoživotné dielo.

 

Pokiaľ si pamätám, ľudia vás vždy mali zafixovaného ako rebela, ktorý ignoruje dobové konvencie a z času na čas sa im aj vzoprie. Medzi konvencie tejto doby môžeme zaradiť aj rozšírený zvyk nepochybovať o platnom svetovom poriadku alebo o jedinej – oficiálnej pravde.

Pravdupovediac, o žiadnom poriadku neviem. Viem len o neporiadku. A žijem podľa pravidla ži a nechaj žiť. Verím však v karmu – v tom zmysle, že všetky účty budú nakoniec vyrovnané, aj keď nie nutne v tomto živote. Čiže koľko zlého či dobrého do života vložíš, toľko zlého či dobrého od neho dostaneš. No a verím v Boha, ale nemyslím si, že On určuje, čo budeme robiť, alebo ako sa naše životy zmenia. Nebráni vojne, ani ničomu zlému. Necháva nás len konať slobodnú vôľu – robte, ako myslíte – a čaká, ako to dopadne. Takých civilizácií, ako je naša, bolo doteraz veľa a všetky dopadli zle. Aj my sme nasmerovaní zle. A ak to nenapravíme, tento svet skončí v katastrofe. Lebo kapitalizmus, ktorý momentálne víťazí, je chorý systém, kde najväčší podvodník je najväčší šéf. Je to cesta do pekla.

 

Rímskokatolícky kňaz Marián Kuffa tvrdí, že za socializmu sme tu mali tmu, no v dnešnom neoliberalisticko-kapitalistickom svete máme namiesto nej hmlu. Zdanlivo sme sa tmy zbavili, no nahradili sme ju hmlou. Svetlo sa v nej iba rozptyľuje a odráža. Čím je ho viac, tým menej vidno.

Koľko je dobrých, toľko je zlých síl. Je to – tak ako pri svetle a tme – vyrovnané. Boh a satan hrajú šachy a stále sú v remíze. Satan je jeho plnohodnotný partner, lebo tak to chce Boh. Socializmus je v každom ohľade lepší, spravodlivejší a kompatibilnejší s kresťanskou náukou než kapitalizmus. Len ľudia sa musia individuálne, každý jeden, natoľko zlepšiť, aby ho mohli uniesť. Zatiaľ to nedokázali. Demokracia je chaos. To je môj názor.

 

Na stene vám visia obrazy Che Guevaru aj Cháveza. Mali ste s nimi nejaký osobný kontakt?

Osobný kontakt som s nimi nemal, ale uznávam ich. Che Guevara bol podľa mňa bombový chlapík. Skončil tak ako skončil viac-menej logicky. Chávez tiež. Už nehovorím o Castrovi – to je fakt zázrak, tento človek. Je až nepochopiteľné, že je stále nažive. No a ja som, filozoficky, socialista fungujúci skôr na komunistickej než na nejakej inej báze. Pritom v žiadnej strane som nikdy nebol. Dokonca jediný raz, keď som v živote omdlel, bolo pri pionierskom sľube. Tak ma neinaugurovali.

 

Nemáte strach, že po týchto slovách vás nejaký „občiansky aktivista“ označí za šíriteľa tzv. jáchymovskej lži, prípadne za kremeľského propagandistu?

Je mi jedno, za čo ma kto označí. Ja viem, čo som, a nech si rozprávajú, čo chcú.

 

Strážni psi demokracie začali vaše vyhlásenia monitorovať a niektoré z nich vyhlasovať za „kontroverzné“. Ak si dobre pamätám, išlo spravidla o prejavy obdivu k „alfa samcom“ v politike (Mečiar, Fico, Putin). Mainstreamová propaganda si do vás sem-tam kopne dokonca obvineniami z údajného rasizmu.

Áno, áno, idú po mne.

 

Ale to znamená, že ste normálny človek…

Samozrejme. Oni idú po vás podľa toho, ako vyskakujete. Takže občas som to mal na mále. No a čo, robím, ako viem, ako môžem a snažím sa prežiť.

 

Na otázku, prečo ste doteraz nevstúpili do politiky, odpovedáte zvyčajne argumentom, že vývoj Slovenska určujú veľké sily a veľké celky, a ak sa vaše ciele nekryjú s cieľmi týchto celkov, nevidíte v slovenskej politike pre seba žiadnu perspektívu.

Mohol som byť jedným z najmocnejších mužov na Slovensku, ale nežil by som dlho. Robím všetko, čo môžem. Spievam to, čo si myslím. A viac urobiť neviem. Respektíve môžem zobrať samopal a ísť na nich, ale to je zbytočné.

 

Medzi úžasné kapely patrí aj Manic Street Preachers, ktorí sa stretli s Castrom a otvorene hlásajú socialistické myšlienky. Pre týchto Walesanov, odmietajúcich, že by mali niečo spoločné s Anglickom, sú dvere na festivale Pohoda zatvorené – vraj šíria nenávistné idey, a tak tam nemajú čo hľadať. Môže byť teda Pohoda festivalom otvoreným a slobodným, ako ho prezentujú?

Čo sa týka Pohody, som rád, že existuje. Ale o slobode je tu zbytočné hovoriť. Tá nebola a nebude. Ak nezačneme od seba, niet šance. Tie maličké deti, napríklad moje vnučky, by mohli svet zachrániť, ak ich nepokazíme. Majú inú psychologickú výbavu, majú v sebe niečo nové, čo je bohovsky dobré. My sme to už prepásli. Celý život robím to, čo považujem za správne a čo smeruje od bolesti. Viac urobiť nemôžem. A moja teória je, že každý musí začať sám od seba. Zlepšiť tento svet tak, že začne zlepšovať sám seba. A potom sa budú postupne zlepšovať aj ostatné veci.

 

Súhlasím. Ale organizátori Pohody, keď už o nej hovoríme, dobre vedia, že ide o perfektnú prvovoličskú základňu, ktorú treba patrične – domodra či transatlanticky – navigovať, aby išla k urnám so správnou názorovou výbavou, či dokonca s konkrétnou politickou identitou. Dnes chýba v muzike aj v umení postava toho pozitívneho alfa samca, ktorý by dokázal povedať: „Nie, máme tu aj iný názor, nevnímajte to tak jednostranne, veď v tej Gaze sa pácha genocída!“ Dva dni pred festivalom spustil Izrael operáciu Protective Edge, v rámci ktorej izraelskí vojaci zabili 2100 Palestínčanov, vrátane detí. Mnohí hudobníci ako Brendan Perry z Dead Can Dance, Roger Waters z Pink Floyd či Brian Eno na to reagovali s obrovským pohnutím a zdesením. O tomto sa na Pohode mlčalo.

Čo na to povedať? Je to tak, ako hovoríte. Chýba tu druhá strana. Ale prečo, to neviem. Hovorím stále to, čo si myslím, spievam to, čo chcem a ľudia spievajú so mnou. Ja ich nielen zabávam, ale nútim aj rozmýšľať. Práve preto sú naše texty obľúbené. A my robíme len to, čomu veríme a čo sme zažili. Nemáme dôvod nejako sa stranícky profilovať. Sme proste to, čo sme a ideme si svojou cestou. Často ma atakujú otázkou, čo vravím na Plastic People, vyslovene disidentskú, revolučnú kapelu. Ja na to, že nemám nič proti tomu, čo robili, ale ja by som to nerobil. Lebo viem, že by sme dopadli ako oni. To, že tak dlho existujeme, je vďaka našej inteligencii. Chápete? My vieme povedať, čo si myslíme, ale tak, aby nás nezakázali úplne. Lebo párkrát sa už o to pokúsili.

 

 

Kedy napríklad a z akého dôvodu?

Za socializmu som na jednom koncerte v Prahe povedal, že najväčší bojovník za mier bol John Lennon. A to bolo podľa nich protištátne. Vzápätí prišiel príkaz zrušiť nás. No našťastie sme v tom čase mali skvelého ministra kultúry. Tak sme išli k nemu na dopoludňajšiu debatu. Na záver nám povedal: „No, manažovať vás nebudem, ale hrajte.“ A bolo vybavené. Lebo Miroslav Válek bol taký šéf, že keď povedal hrajte, mohli sme naozaj hrať.

 

Veď to aj bol v tých časoch jediný osvietený minister.

Samozrejme. Výborný chlapík, vynikajúci básnik, génius. To mu nikto nevezme. Takže asi tak to vidím. A bojovať treba, súhlasím, aj bojujem, ale inteligentne. Tak, aby sa aj vlk nažral, aj ovca ostala celá. Prejavujem sa v rámci kritéria prežitia. Dodnes mi odpočúvajú telefóny, sledujú ma. Majú ma pod kontrolou a ja nerobím nič také, aby mali dôvod. To je systém a oni sú profesionáli. Bojovať proti štátnej bezpečnosti je márne. O tom je zbytočné debatovať. Ale svoje si poviem.

 

Patrili ste k tým, ktorí sa jednoznačne stavali proti členstvu SR v NATO. Po 12 rokoch, keď sa jeho škodlivosť a nebezpečnosť pre nás stáva zo dňa na deň očividnejšou, zisťujeme, že sme spadli do pasce. „Ako národ by sme sa z toho vedeli vymaniť. Tá cesta existuje, vidím ju. Nevidím však ľudí,“ povedali ste niekedy na prahu 21. storočia o Slovákoch.

Žiaľ, je to tak – „nejsou lidi“. Niet to s kým robiť. Lebo našu politiku vedú ľudia, akí ju vedú. Máme aj takých, ktorí by to mohli robiť lepšie, ale tí to robiť nebudú. Mohol som byť obrovský politický šéf. Stačilo podpísať, papier ležal na tomto stole, a som s rozpočtom a mocou minister kultúry. Ale povedal som, že politika je pre tých, ktorých sa týka. A takých ako ja, ktorí by to vedeli a mohli robiť, je kopa, akurát oni to nechcú. S tým sa jednoducho nedá pohnúť.

 

Adela Banášová bola Zem&Vek pozitívna. To sú ľudia, ktorí nemajú problém povedať: áno, tie idey slobody slova a prejavu akceptujem, lebo tu máme diktatúru. Na to sa začali ozývať hlasy z radov kaviarenských pseudospisovateľov. German Marshall Fund zistil, že patríme medzi európske krajiny, ktoré najmenej akceptujú účasť v tzv. mierových misiách. Čiže niečo sa tu evidentne mení: ľudia dávajú politikom, establishmentu i partokracii signály, že obdobie bezbrehej odovzdanosti rečiam typu „ako dobre je nám v NATO“ sa pomaly končí.

Myslím si, že slovenský národ je veľmi schopný. Naším najväčším výsledkom je, že máme vlastný štát a existujeme, lebo boli silné historické tendencie zrušiť nás a pohltiť inými národmi. My sme však stále tu, čo je náš najcennejší výdobytok. A nikdy sme proti nikomu nebojovali, takže ako Slováci máme dobré gény. A máte pravdu: ten národ to cíti. Problém Slovenska však spočíva v inom: je strašne malé a slabé.

 

Nemáte predsa len pocit, že o veľkosť štátu alebo národa dnes už nejde? Pozrime sa, ako dopadli Nemci. Národu, a obzvlášť mladým ľuďom, chýba väzba na tradičné hodnoty, ich každodenný životný štýl je skrz-naskrz americký. Bez významnejšieho protestu akceptujú fakt, že dôchodkyňa na čele ich krajiny ju aj s celou Európou ťahá ku dnu.

O to ťažšie zmení beh sveta Slovensko. A preto napríklad aj my ako držitelia 26 platinových platní stále nie sme zazobaní milionári. Všade inde ak máš jednu platinovú platňu, si na tri generácie zabezpečený. My stále nič. A to je práve preto, lebo sme taký malý a slabý národ. Ale nie sme sprostí. Vieme svoje, no v rámci pohybu veľkých svetových síl ich môžeme len veľmi slabo ovplyvniť. Amerika robí Európe už niekoľko desaťročí zle (pozri dnešné problémy s migrantmi), a to všetko je zámer smerujúci k tomu, aby Európu oslabila a zničila. No a my s tým prakticky nič neurobíme – v prípadnej vojne je naša doba prežitia tri minúty. Ale ako národ vieme svoje.

 

Aj Jozef Banáš, jeden z najvyššie postavených Slovákov v štruktúrach NATO, zdôvodňuje zbytočnosť referenda o vystúpení SR z paktu malosťou krajiny. A čo tak pokúsiť sa o to na báze V4? Tak to už nie je iba malé Slovensko. Vidíme, ako sa politická situácia v Poľsku mení, ako sa Maďarsko stavia proti migrantom. Napokon z histórie vieme, že posledné, čo by si jastrabi v Pentagóne želali, je to, aby slovanské krajiny začali vnímať, že patria k sebe.

Slovanská vzájomnosť? Jednoznačne, to by bolo riešenie. A osobne si myslím, že k tomu aj dôjde, lebo si to vyžiada situácia. Amerika si myslí, že vyvolá vojnu v Európe a bude z nej profitovať ako z tých prvých dvoch vojen, ale to nie je možné. Oni nechcú pochopiť, že by to neprežili. No majú také dlhy a také problémy, že zničiť nás je pre nich cesta, ako sa zachrániť. Naša jediná istota je Putin a Rusko. Rusi majú najlepšie zbrane na svete, o tri generácie lepšie ako všetci ostatní. A zatiaľ sú zárukou, že tu žijeme v akom-takom pokoji. Ale keď podľahnú oni, nebude pomoci.

 

Otec Paneurópskej únie Coudenhove-Kalergi mal už na konci prvej svetovej vojny jasný koncept: všetky európske národy sa rozpustia v mene akejsi výslednej rasy, ktorá vzíde z vnúteného miešania etník. Politikom, ktorí sa významne zaslúžili o šírenie paneurópskej idey, sa každý druhý rok udeľuje Kalergiho cena. Považujete okolnosť, že migračná cunami prebieha v čase, keď je v Nemecku pri moci jej držiteľka z roku 2010 Angela Merkelová, za náhodnú?

To je veľmi zložité. Poviem vám, čo si myslím o tom, ako to funguje. V Amerike je skupina ľudí, ktorí sú nenormálne bohatí a schopní, a tí do značnej miery riadia celú svetovú politiku. Obama je ich služobník a Merkelová tiež. A táto skupina, kde je židovský prvok veľmi silný, je nenormálne bohatá. Myslí si, že môže všetko, že keď táto planéta skončí, oni budú žiť ďalej a v pohode kdesi vo vesmíre. To je však ilúzia. A čo sa týka Merkelovej, podľa výskumov má dnes proti sebe 40 % obyvateľstva a neustále sa to zhoršuje. Podľa mňa už len zmena jej rétoriky voči migrantom naznačuje, že skončí. Ako to celé dopadne, netuším. Ale dúfam, že Rusi nepovolia. Lebo ak dostanú Putina, po ktorom tak strašne idú, skončíme všetci. Ešte ostáva na debatu otázka Číny. Ale kým sa Putin a jeho skupina udržia, dovtedy je šanca, že sa zachová aspoň aký-taký mier a my sa budeme môcť prechádzať po ulici pokojne.

 

Existujú silné skupiny ako Rímsky klub hlásajúce depopuláciu, ktoré tento svet v podstate ovládajú. Naozaj veríme, že ten „demokratický režim“ riadi vôľa ľudu, ako to prezentujú tzv. slobodné médiá, že Dvojičky spadli po teroristickom únose lietadiel, vojna v Afganistane bola oprávnená, vojna proti terorizmu je vojnou proti terorizmu?

Nie. A všetky tieto veci ako Dvojičky, Afganistan alebo Irak, to všetko je podvod. Myslím si, že aj tie Dvojičky spadli v spolupráci s americkou tajnou službou, lebo to tak chceli. Proste je to nemilosrdná vojna, v ktorej ide o prachy. Vyriešiť to môže jedine karma.

 

Protokoly sionských mudrcov, ktoré sú už od roku 1905 na svetle sveta, uvádzajú, že kľúčom k tomu, aby vyvolení ovládali nežidov, je vplývať priamo na vedomie mládeže. Dnešné svetové médiá, vrátane Slovenska, sú z 80 % pod ich kontrolou. Objavuje sa v nich čoraz prízemnejšia šou o dehumanizovaní človeka. Čo si o tomto postupnom privykaní na ich pomyje myslíte? Niektorí by si kaviár už asi ani nedali. Povedia: „Čo ti, však pomyje sú najlepšie, máme ich každý deň!“

Je to, samozrejme, vedome riadený proces. Stopercentný zámer. Jednoducho – funguje to. Diváci tie programy sledujú a potom o nich celé dni debatujú. Totálne zúfalstvo. Civilizácia blbne ďalej a ľudia hromadne osprostievajú. Nemôžem sa už na to pozerať.

 

 

Aj medzi odporcami americkej spotrebnej kultúry je dosť takých, ktorí si tieto drogy nevedia odoprieť. Čiže zbaviť sa závislosti od seriálov so zohavenými mŕtvolami na pitevnom stole a detektívmi spravodlivo idúcimi po krku psychopatom či vrahom. Len čo to tým ľuďom odstrihnete, začnú sa búriť.

Je to masové ohlupovanie. Bez debaty. Ale čo s tým? Odpoveď nepoznám. To máte ako hamburger a kolu. Prosto ľudia to milujú, žerú to, pijú to, aj keď vedia, že ide o totálny grc. Oni tie pomyje chcú. A práve preto to funguje.

 

A pritom máme civilizáciu, ktorá sa tvári ako tá najhumánnejšia, pretože uznáva svadby homosexuálov. Na druhej strane sú dnes webové stránky, ktoré ponúkajú výrobky z ľudskej kože. Brutálny paradox doby spočíva v jej morálnom pokrytectve, v živote v ustavičnej lži. Ako sa tvárime na jednej strane a čo v skutočnosti sme.

Je to všetko organizovaný proces a proti tomu beží prirodzený pulz života. Ten život, napriek tomu, akokoľvek ho ovládaš, má svoje pravidlá, zákonitosti. Takže nie je to také jednoduché. Ale jednoznačne je tu snaha takto to riadiť. Zastrašovať civilizáciu a robiť z ľudí debilov, ktorí chodia do práce, zarábajú a míňajú peniaze. Spotrebuj a zahoď, stále sa boj a tras od strachu. To je základný princíp: aby sa ľudia báli a tešili, že môžu v obrovských centrách nakupovať zbytočnosti, ktoré nepotrebujú, a potom ich vyhadzovať medzi odpad. Vývoj sa neposúva, lebo ho systematicky blokuje neviditeľná pavučina svetovej moci.

 

Karel Gott, ktorého Česi vnímajú ako svoje „rodinné striebro“, niekoľkokrát vyjadril dosť odvážne tézy o iluminátoch a svete, ktorý riadi finančná oligarchia, a vždy to tu akosi prešlo mlčaním. Myslíte si, že by sa aj na Slovensku mohli niektorí známi a rešpektovaní ľudia takto prejaviť? Zaujať k tomu, čo sa tu deje, postoj? Byť svedomím národa, trochu ho v tejto dobe marazmu niekam posunúť?

Mali by, ale boja sa.

 

Paradoxne často vystupujú ako tribúni tej druhej strany a jej brutálnej propagandy, ktorá označuje Putina za diabla a hovorí o anexii Krymu. A neexistuje žiadny silný hlas, ktorý by sa ozval: „Počkajte, a čo všetky tie desiatky vojen v 20. storočí, prevraty od Indočíny až po Latinskú Ameriku, spôsobené práve USA?“ Oni to nerobia zo strachu, ale z presvedčenia.

Ježišmária, toto je veľmi zložité. To sa začína už pri narodení. Mám rodinu samých skvelých ľudí. Ale v 1989, keď tu nastupoval nový systém, som to videl veľmi skepticky. Celá rodina ma odsúdila, že som vraj úplne vedľa.

 

Naším poslaním je apelovať, aby to nedopadlo tak ako v Sarajeve, kde snajperi strieľali po ľuďoch, ktorí si prišli na námestie po vodu. Udržíme to len vtedy, ak budeme varovať. Nie strašiť, ale upozorňovať, že sa to môže zvrhnúť niekam, kam nechce-me.

Putin je partia, ktorá jediná to zatiaľ drží, aby to bolo tak, ako to je. To je môj názor. A ako dlho to vydrží, neviem, ale držím mu päste. A náš terajší premiér je najprofesionálnejší z tých, ktorí tu sú. Robí, čo sa dá. Nerobí všetko najlepšie, ale robí najlepšie, ako sa dá. A to je celé. Uzavriem to takto: máme čo jesť, máme kde spať, môžeme ísť na ulicu a nemusíme sa obzerať, kde je aký strelec. To je zatiaľ výborné. Len aby nám to vydržalo.

ZDIEĽAŤ