H2O

„Boh povedal: Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd. Boh utvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. Tak sa aj stalo. Boh nazval oblohu nebom. Bol večer a bolo ráno, druhý deň.“
GENESIS

 
Článok pokračuje pod reklamou.


Voda je tým, čo vytvára samotnú esenciálnu podstatu života na Zemi. Mystérium vody však ostáva jedným z najväčších tajomstiev a zázrakov bytia. Aj z tohto dôvodu o nej môžeme uvažovať ako o komodite s nesmiernym významom, ktorej cena bude neustále stúpať. Práve preto by sme mali byť mimoriadne obozretní, ako sa chráni a hospodári s naším národným bohatstvom. Navrhované legislatívne úpravy zákona o vodách rozvírili hladinu. V mútnych vodách sa začína strácať verejný záujem a vytvárať clona pre špekulácie privátnych záujmov.

Voda tvorí 70 percent zemského povrchu a je prevažujúcou zložkou všetkých živých vecí. Voda ako chemická zlúčenina vodíka a kyslíka je stále predmetom skúmania vedcov, ktorí ani v súčasnosti nedokážu objasniť jej štruktúru. Voda je božská kvintesencia a je tým najnevyhnutnejším predpokladom života. Posmrtný život a večnosť, ktoré v starom Egypte symbolizoval kľúč života ankh, zobrazoval večnú rieku Níl. Všetky civilizácie sa usádzali pri vode. Aj z malého etruského mestečka sa vďaka vode pritekajúcej cez sieť akvaduktov stal mocný Rím. Zdanlivo samozrejmá surovina je však vo svete čoraz cennejšou. Hoci žijeme na vodnej planéte, kde táto kvapalina tvorí viac ako dve tretiny zemského povrchu, 97 % všetkej vody je slanej. Iba jedno jediné percento tvorí zdravotne vyhovujúca pitná voda. Súčasní hydrológovia vypracovali štúdiu na rok 2020, podľa ktorej denne zomrie 40-tisíc ľudí v dôsledku pitia nekvalitnej vody alebo pre jej nedostatok. V tomto roku sa takisto očakáva, že až 40 % obyvateľov Zeme bude žiť na miestach, kde budú zásoby vody katastrofálne nízke. Vody vo svete rapídne ubúda. Každým rokom sa zo 6 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy stáva púšť. Sahara postupuje približne o 5 – 10 km ročne, k zdravotne vyhovujúcej pitnej vode už nemá prístup jeden zo šiestich obyvateľov. O vlastníctvo vodných zdrojov začína byť obrovský záujem. Na nedávnej konferencii vysokopostavených politikov a diplomatov z celého sveta podľa Fiony Harveyovej z britského denníka The Guardian vyplynulo, že vojny o vodu sú už pred dverami. Z tohto prostredia vyšlo varovanie, že pri existujúcom náraste populácie bude dopyt po vode a potravinách v roku 2060 až o 70 % vyšší ako dnes. Alarmujúce správy priniesli aj pozorovania satelitov NASA Gravity Recovery a systému GRACE, ktoré odhalili masívny úbytok zásob čerstvej vody na Blízkom východe. Tu sa len v priebehu necelých desiatich rokov vytratili zásoby pitnej vody s objemom zodpovedajúcim objemu Mŕtveho mora. Problémy však nemá len tento región. Zásoby podzemnej vody nie sú nekonečné. Artézske studne na celom svete vysychajú, pretože sa ich voda nadmerne spotrebúva. Mnohé rozľahlé rezervoáre, v ktorých sa voda nazhromaždila ešte v pleistocéne, sú už dnes suché, alebo majú pred sebou len zopár desiatok rokov života. Bude trvať stovky a tisíce rokov, kým sa opäť naplnia. Naproti tomu sa napríklad v Kalifornii každoročne distribuuje 17,5 bilióna kubických metrov vody na vzdialenosť 100 km pre zásobovanie Los Angeles a priľahlého údolia. Industriálne krajiny odčerpávajú vo svojich mestách z riek také množstvo vody, že sa ich tok udržuje len odpadovou vodou. Vraví sa, že keď sa Temža vlieva do mora, prešla už šiestimi ľuďmi. Do ekosystému sa však odpadovými vodami dostávajú aj drogy, antidepresíva, antibiotiká či antikoncepcia. A tie sa v potravinovom reťazci dostávajú späť v podobe zmutovaných mikroorganizmov spôsobujúcich nárast autoimunitných ochorení. Najhorší je však fakt, že ani pitná voda vôbec nemusí byť zdravotne vyhovujúca. Mýtus o kvalitnej vode z vodovodov od základov vyvracajú súčasné štúdie japonských vedcov z Národného ústavu zdravotníckych vied a Shizuoka Prefectural University. Tí zistili, že prírodné organické látky reagujú, ak sú vystavené chlórovanej vode z vodovodu. Sú jednoznačne preukázanou príčinou rakoviny, ktorú spôsobujú zlúčeniny s názvom MX, čo je skratka pre „Neznámy mutagén“. Skoršie štúdie vedcov vo Fínsku v roku 1997 zistili, že MX je 170-krát viac smrtiaci ako iné známe toxické vedľajšie produkty chlorácie vedúce k poškodeniu štítnej žľazy a rakovinovým nádorom. Z mnohých uvedených okolností vyplýva, že čoskoro to bude práve pitná voda, ktorá sa stane najcennejšou strategickou surovinou. Slovensko patrí medzi krajiny s najlepšou a najkvalitnejšou pitnou vodou na svete. Žitný ostrov obklopený riekou Dunaj s rozlohou 1900 kilometrov štvorcových ukrýva pod svojím povrchom 10 miliárd kubických metrov kvalitnej pitnej vody. Ide o najväčšie zásoby v strednej Európe. Bude to našou výhodou alebo katastrofou? V tejto súvislosti si treba pripomenúť slová globálneho oligarchu, generálneho riaditeľa Nestlé, najväčšej svetovej potravinárskej spoločnosti, Petra Brabecka-Letmatheho. V dokumente We Feed the World sa Brabeck zdôveril, že príroda nie je „dobrá“, niet dôvodu báť sa GMO potravín, zisky sú nadovšetko, ľudia by mali pracovať viac a že nemajú právo na vodu. V článku pre časopis Foreign Policy vyhlásil: „Voda je nové zlato a niekoľko krajín a firiem sa už na to spolieha.“ Pre The Guardian napísal, že „naša kolektívna pozornosť bola zameraná na vyčerpanie zásoby fosílnych palív, no do značnej miery ignorujeme prostý fakt, že na rade je voda, a to čoskoro. Čo svet potrebuje, je stanovenie jej ceny, ktorá presnejšie ohodnotí našu najvzácnejšiu komoditu“. Voda sa má stať produktom moderného trhu, s ktorým sa bude obchodovať. A obchodovať s ňou by podľa predstáv ľudí ako Brabeck mali veľké, spoločensky zodpovedné korporácie typu Nestlé. V rozhovore pre BigThink Brabeck poznamenal: „Ak sa Nestlé zviditeľnila v problematike v oblasti vody, nebolo to kvôli nejakej filantropickej myšlienke, ale kvôli tomu, že voda je jedným z najdôležitejších faktorov pre udržateľnosť Nestlé.“ Brabeck, pochopiteľne, nezastupuje len privátne záujmy gigantického koncernu, ale odráža inštitucionálnu ideológiu korporácií ako L’Oréal, Credit Suisse Group, Exxon Mobil, Roche či Nadácie pre Svetové ekonomické fórum (WEF), Rady pre zahraničné vzťahy (CFR), Európskeho okrúhleho stola priemyselníkov (ERT) alebo skupiny európskych korporačných riaditeľov, kde bol všade v čelných pozíciách. Toto myslenie sa napokon projektuje aj do agendy Európskej komisie, ktorá tlačí na privatizáciu vody ako podmienky pre rozvoj fondov v niekoľkých krajinách strednej a východnej Európy závislých od grantov EÚ. Dnes máme na stole novelu zákona o vodách z dielne Ministerstva životného prostredia, ktorá vytvára mnohé otázniky nad tým, kto a ako bude mať záujem okradnúť Slovensko o tú najcennejšiu strategickú surovinu, akú má.

ZDIEĽAŤ