DIERA NA TRHU JE DIEROU DÔVERY

Napriek enormnej snahe svetových politických špičiek a médií vytvoriť priaznivú atmosféru pre všeobecný konsenzus so samovražedným kurzom liberálnej demokracie, sa táto cesta ukazuje ako absolútne neschodná. Masy pod stále intenzívnejšou kontrolou sa začínajú čoraz rezolútnejšie vzpierať „tolerantnému diktátu“ nikým nevolenej nadnárodnej elity, požadujúcej totálnu privatizáciu verejného priestoru a existencie.

 

Jedna z najvýznamnejších osobností dvadsiateho storočia, Edward Bernays, synovec Sigmunda Freuda, bol protagonistom obrovského vplyvu reklamy, PR a „mienkotvornosti“. Vo svojej knihe Propaganda z roku 1928 v prvej kapitole Organizovanie chaosu hneď v úvode píše: „Vedomá a inteligentná manipulácia organizovaných návykov a názorov más je dôležitý prvok demokratickej spoločnosti. Kto manipuluje nesmierne spoločenské mechanizmy, tvorí neviditeľnú vládu, ktorá je skutočnou vládnucou mocou našej krajiny.“ Jeho slová sú presným obrazom dnešnej spoločnosti, ktorej nevládnu ani len deklarované zastupiteľské formy demokracie, ale nikým nevolené, perfektne organizované a megalomansky finančne dotované štruktúry mimovládnych organizácií. Stovky a stovky inštitútov, nadácií, fondov či agentúr majú vďaka neobmedzenému prísunu financií enormný vplyv na presadzovanie svojich zámerov na úrovni OSN, Európskeho parlamentu či Európskej komisie, odkiaľ sa implementujú do legislatívnych a politických procesov jednotlivých krajín. V mnohých paralelných rovinách, akými sú súčasná migračná kríza, destabilizácia štátov s demokraticky zvolenými lídrami, prehlbujúca sa deštrukcia ekonomiky, homosexualizácia spoločnosti spolu s vynucovaním znášanlivosti so zvrátenými opatreniami, vyvolávajú prirodzený nesúhlas. Chaos a roztrieštenosť spoločnosti sa tak darí perfektne organizovať.

Dôvera verejnosti voči skutkom, utajovaným zákulisným scenárom gigantických ekonomických a geopolitických dohôd či pribúdajúcim odhaleniam o financovaní prevratov a vojen transnacionálnou oligarchiou je stratená. O to viac grotesknejšie vyznievajú všetky defilé panoptík samitov s bozkávajúcimi sa lídrami v duchu oživených obrazov z čias, keď im verejnosť neverila. Za týchto okolností ostáva stratégom jediná, no mimoriadne osvedčená taktika: vytváranie pocitu ohrozenia, vonkajšieho nebezpečia z približujúceho sa tieňa veľkého nepriateľa. Táto technológia strachu bola využitá aj v najspektakulárnejšej šou histórie – zrútení sa troch výškových budov po náraze dvoch lietadiel. V tomto momente však spolu s budovami definitívne skolabovala aj dôvera obrovskej časti verejnosti – a tento trend nezastaviteľne pokračuje ďalej. Kým, na jednej strane, vytvoril šíky dogmatických zástancov ilúzie o demokracii, oproti nim povstali oprávnené hlasy rozhorčených a zhrozených. Po pätnástich rokoch od pádu Dvojičiek začínajú dostávať priestor pochybnosti o oficiálnych verziách 9/11 aj v médiách hlavného prúdu. Príliš neskoro. V prostredí masmédií sa udalosti v inom svetle začali pomenúvať už v roku 2012 v relácii Mlčanie. Odštartovala v lete 2012 a až do decembra 2013 jej viac ako 300 dielov na celoplošnom rádiu Viva počúvalo denne okolo 100-tisíc poslucháčov. Bolo to po prvýkrát, keď sa v médiu hlavného prúdu objavil ten typ informácií, ktoré boli dovtedy tabu. V roku 2013 sme ťažisko pozornosti preniesli na širšie autorské zázemie v mesačníku Zem&Vek. Práve ono tabu, lži, zatajovanie, nekritické preberanie správ zo svetových spravodajských agentúr a arogancia politických špičiek vytvorili a vytvárajú obrovskú disproporciu medzi tým, čo chcú, aby sme si mysleli a realitou. Toto je tá „diera na trhu“. Vznikla totálnym podcenením nového typu médií, no najmä kvôli nedôvere ľudí voči všetkým lžiam v „prostredí hodnotového ukotvenia v transatlantickom priestore“. Tento priestor starostlivo strážia nové brigády politických úderiek s binárnym typom myslenia: Rusko – zlé, Amerika – dobrá. Nesúhlasíš s politikou hegemónie NATO – si zločinec, zradca, užitočný Putinov idiot, kritizuješ umelo vytváranú agendu tolerancie so všetkým, čo rozvracia a podkopáva tisícročné tradície – si homofób a extrémista. Veci sa však majú celkom inak. Nemálo z nás odmietalo prítomnosť sovietskych vojsk na našom území, zásadne sa stavalo proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968, štítilo sa nadvlády ZSSR, vysmievalo sa prvomájovým heslám v duchu „So Sovietskym zväzom na večné časy“ a odsudzovalo politické čistky, cenzúru a útlak. Aj preto drvivá väčšina z nás s nadšením privítala zmenu. Ibaže tá očakávaná zmena sa stala iba zmenou z červenej na modrú, prítomnosť jedných vojsk postupne nahrádza prítomnosť iných vojsk, jedny stupídne heslá vystriedali iné, ešte stupídnejšie slogany. S maximálnym dôrazom prízvukujeme: nechceme byť satelitom žiadnej mocnosti, neprajeme si diktát Washingtonu, rovnako tak ako diktát Moskvy alebo Bruselu. Od samého začiatku požadujeme nezávislosť, národnú a štátnu suverenitu, neutralitu, vystúpenie z NATO, absolútny zákaz prítomnosti akýchkoľvek vojsk, schopnosť obhospodarovať našu úrodnú pôdu a vodné zdroje predovšetkým nami, občanmi Slovenska požadujúcimi referendum. Je to jediné spravodlivé (nemýliť si s pojmom dokonalé) spravovanie vecí verejných. Žiadna zastupiteľská demokracia, ale váha každého hlasu, ku ktorému sa budú dostávať informácie bez cenzúry predovšetkým prostredníctvom verejno-právnych médií, rozhodne v referende o kľúčových otázkach nášho smerovania. Bez toho, aby nás držal pod krkom Rus, Američan alebo zvonku financovaná mimovládna organizácia. Toto je tá cesta o ktorej vravíme a ktorá sa skôr či neskôr stane cestou vedúcou ku skutočnej slobode, suverenite a prosperite. Utópia? Populizmus? Nie. Hoci nás dnes všetci diablovi advokáti presviedčajú, že nie sme schopní samostatnej existencie, pravdou je, že šikovnosť, pracovitosť a um našich ľudí oceňovali a stále oceňujú všade vo svete. Chceme to v plnej miere uskutočňovať aj tu, doma. Ruku na srdce, toto je želanie každého, kto neprestal veriť v schopnosti tohto národa, komu ešte neprestalo záležať na osude vlastnej rodiny, blízkych, potomkov a teda aj krajiny, v ktorej sa narodil a do zeme ktorej sa navráti.

ZDIEĽAŤ