Cudzincom vo vlastnej krajine

Prívetivý tieň pohojdávajúcich sa stromov za oknami a vôňa znamenitej arabskej kávy s kardamómom ma naplnili vyrovnaným pokojom. Môj hostiteľ, spisovateľ palestínskeho pôvodu Nidal Saleh, je starší prešedivelý muž, syn niekdajšieho vicepremiéra a ministra obrany jordánskeho kráľovstva. Telo drží vzpriamene a jeho pohyby vyžarujú eleganciu a dôstojnosť. Kávu nalieva z džezvy do šáločky,  aj keď už je plná. „Už dosť, nelejte viac, lebo prelievate,“ vravím s úsmevom. „Veď práve,“ odvetí, „často ľuďom vravím, že im už nemám čo naliať, lebo sú plní. Choďte von, najprv sa vyprázdnite, a potom vám môžem naliať. Keď ste už plní, všetko nové od vás odpláva. Ale ak ešte má niekto miesto v hlave a duši, dovolí vstúpiť aj novým veciam. Keď mi sionisti nadávajú, som rád, lebo vidím, že som na správnej ceste. A keď sa pozerám na Facebook, a vidím, že tí, čo vám tam nadávajú, sú skoro tí istí, čo nadávajú mne, tak si hovorím: To bude dobrý chlap…“

 

  Ako dlho ste na Slovensku? Prečo nemôžete žiť v rodnej krajine?

To máte v tejto knihe. (Nidal mi podáva svoju knihu Zlomená křídla věčného cizince a ledabolo v nej listuje.) Ja som prišiel do Čiech, je tam celý príbeh. Prečítajte si knihu a vyberte si z toho niečo.

 

„Môj bratranec šiel do záhrady a dostal to. Sestru zastrelili, keď sedela doma. Jej dcéra je pracovníčka OSN, traja synovia žijú v Amerike. Nikto z nich nič nedosiahol, napriek tomu, že protestovali, chceli sa súdiť. Skoro ich zavreli.“

 

  Možno by ste však chceli niečo zdôrazniť…

Narodil som sa 15. júla 1936 v palestínskom Nábuluse. Tam som absolvoval základnú školu a gymnázium. Po maturite v roku 1954 som už ako jordánsky občan nastúpil na pedagogickú školu v Ammáne. Keď som ju absolvoval, odišiel som pracovať do Kuvajtu ako učiteľ. Za ostrú kritiku šejkovho totalitného režimu ma po troch rokoch zavreli a potom vyhostili, a tak som odišiel študovať do Európy. Niekoľko mesiacov som prežil vo Viedni a koncom roku 1959 som bol prijatý na štúdium v Československu. V roku šesťdesiatom piatom som absolvoval štúdium a promoval s titulom magistra farmácie. Hneď nato som so svojou manželkou a malým dieťaťom odišiel do Nábulusu, kde som si otvoril lekáreň. V roku 1967 obsadili moje mesto a celý zvyšok Palestíny izraelské vojská. Moja žena s dvomi deťmi boli v tej dobe v Československu na návšteve u rodičov. Po niekoľkých mesiacoch som odišiel z okupovaných území a odcestoval do Československa za rodinou. Izraelské úrady nám však odmietli povoliť vstup do Palestíny, tak sme sa vrátili na Slovensko.

 

  Nadviažem na to, že ste sa dostali do postavenia vyhnanca, jedného zo 750-tisíc palestínskych vyhnancov…

Koľko? Nie, palestínskych vyhnancov je 5 miliónov.

 

  Ale na začiatku ich bolo 750-tisíc.

To áno, ja vám pošlem presné údaje, ak chcete, koľko nás žije v ktorej krajine. Ale celkovo je nás v Palestíne a v takzvanom Izraeli 5 miliónov a v zahraničí ďalších päť.

 

  Mnoho ľudí na Slovensku celkom nerozumie príčine tohto napätia. Evidentne ho médiá interpretujú jednostranne. Existuje oprávnený nárok, aby Izraelčania okupovali Palestínu, alebo odkiaľ pramení ten spor o územie?

Sú dve skupiny židov. Sionisti, a ľudia si mylne myslia, že len oni sú zlí. Sionisti zakladajú svoju požiadavku na tzv. historickom práve, že židia sú národ. A ten národ pochádza z Izraelitov, ktorí žili v Palestíne podľa biblického príbehu. Teda Izraeliti, ktorí boli v zajatí v Egypte, odkiaľ ich vyviedol Mojžiš a zaviedol ich až do Palestíny, kde založili kráľovstvo Dávidovo a Šalamúnovo. A židia majú byť potomkovia týchto Izraelitov.

Lenže dnešní židia nie sú národ. Izraelský profesor Shlomo Sand napísal v knihe The Invention of Israel People, že židovský ľud existuje sto rokov. A tá kniha je bestseller aj v Izraeli. Okrem toho, 99,9 % tohto ľudu sú v skutočnosti Chazari. Aj Maďari, Slovania, ale hlavne Chazari. Chazarské kráľovstvo nájdete na internete. Veľa historikov začalo študovať, či to tak naozaj je. Používali vykopávky, analýzu DNA… A reč jidiš, ktorá je oficiálnym jazykom dnešných židov, je jazyk chazarský. Takže dnešní židia nie sú potomkami nikoho z Palestíny, je to výmysel.

Na druhej strane už dnes historici dokázali, že žiadny Mojžiš nebol. Žiadni Izraeliti v Egypte neboli. Ani žiadne presťahovanie Izraelitov do Sinaja. Tu mám knihu od jedného izraelského historika a archeológa o tom, že je to humbug. Oni hľadali Sinaj pomocou najmodernejších technológií a nenašli ani kúsok. Ak sa tam pol milióna Izraelitov premiestňovalo, musel by po nich ostať aspoň kúsok pohára. Potom prehľadávali celú Palestínu a vyhlásili, že žiadne kráľovstvo Dávidovo, ani Šalamúnovo neexistovalo. Možno Šalamún a Dávid existovali ako nejakí kmeňoví vodcovia.

Ale teraz prichádza druhá časť, a to náboženská. To sú tí fanatici židovských náboženských smerov. Tí neargumentujú históriou. Tí hovoria, že Boh daroval túto zem Abrahámovi. To akoby bol Boh realitný maklér, a to teda daroval Abrahámovi a jeho potomkom. A oni hovoria: My sme židia, potomkovia Abraháma. Ale kto vystaval štát Izrael? Sekularisti, socialistická strana. Socialistické štáty ich spočiatku podporovali, pretože si mysleli, že tam budú budovať moderný socialistický štát. Až po vojne v roku 1967 zistili, že to je humbug. Tento sekulárny smer časom zoslabol a začal sa posilňovať náboženský smer. Dnes je síce v Izraeli veľa politických strán, ale všetky sa zjednotili pod tou istou rétorikou: Toto je historicky naše územie a ešte nám ho aj Boh daroval.

 

  Sú tu teda dve rozporuplné línie. Kto boli potom Izraeliti? Existovali nejakí ich predkovia?

Existovali. Palestína bola odjakživa obývaná Kanaáncami. Kanaánci, to boli rôzne kmene. A jeden z tých kmeňov sa volal Izraeliti, ale tí boli súčasťou kanaánskeho národa. Tak ako na Slovensku Záhoráci alebo východniari. To nie sú národy. Palestína mala niekoľko oblastí. Bola tam napríklad Judea, v ktorej žili Judejci, ale to neboli židia. Všetko to boli Kanaánci, ktorí hovorili kanaánčinou. Dnešná hebrejčina bola nárečím kanaánčiny a neexistovala ako samostatný jazyk. A tým nárečím bola napísaná Biblia.

Arabi z Arabského polostrova tam priniesli islam. Časť obyvateľov Palestíny vtedy konvertovala na židovskú vieru, časť na kresťanstvo a veľká časť na islam. A pomaly preberali aj arabčinu. Ale v našej dedine je stále rečou kanaánske nárečie aramejčina, čo je reč Ježiša Krista. Keď sa pozerám na film Utrpenie Krista od Gibsona, nepotrebujem preklad. Jeho slová na kríži boli „Eli, eli, lama sabachthani?“ Arabsky je to takmer totožné: „Ilahi, Ilahi, lima sabaqtani?“ Teda „Bože, Bože, prečo si ma opustil?“

Istý čas na tom území žili Chetiti z Turecka alebo Gréci. Neskôr prišli Rimania. Všetci nakoniec odišli, ale niečo po sebe zanechali – aj geneticky. A týmto miešaním vznikol, ja hovorím, sýrsky národ. Pretože Palestína je súčasť veľkej Sýrie. Ale žiadny židovský národ tam nikdy nebol. Tento historický nárok, ktorý už spochybnili aj mnohí izraelskí historici, Izrael už dnes málo spomína. Oni majú teraz za sebou iný argument, ktorým sa oháňajú, a tým je holokaust. Akoby preto, že boli kedysi obeťami holokaustu, si teraz mohli robiť, čo chcú. A na tom je založená dnešná politika Izraela.

 

  Dostávame sa k tomu, že v samotnom Izraeli existujú dva protichodné názory. Jeden oficiálny, ktorý aj nám sprostredkúvajú médiá, a druhý, ktorý mu oponuje. V ňom sa tvrdí, že vznik Izraela bol vlastne pre židov pohroma, že je to v podstate nové geto, ktoré mnohí židia nechceli. Ako to vnímate Vy?

Takých židov, ktorí majú iný názor, je v Izraeli veľmi málo. Prevažná väčšina z nich opustí Izrael a ujde do USA alebo Kanady. To sú intelektuáli. Hovoril som s niektorými. Tí priznávajú, že židovský národ nikdy neexistoval, a teda nemal nárok na Palestínu. Ostatní v opozícii veria tomu, že je to ich zem, ale nesúhlasia s politikou Izraela. Hovoria: Je to naše, máme na to právo, ale nechceli sme takýto Izrael, chceli sme demokratický, a máme tu fašistický štát. Ale krajina je naša.

 

„Keď sa pozerám na film Utrpenie Krista od Gibsona, nepotrebujem preklad. Jeho slová na kríži boli „Eli, eli, lama sabachthani?“ Arabsky je to takmer totožné: „Ilahi, Ilahi, lima sabaqtani?“

 

 

  Nie je bizarné používať termín „antisemitizmus“, keď ho zaviedli tí, ktorí nepochádzajú zo semitských národov, a naopak používajú ho ako ospravedlnenie svojich výpadov práve proti semitským národom?

To je ako s ostatnými nálepkami. Poviem vám iný príklad. Bin Ládin bol pôvodne označovaný ako „bojovník za slobodu“, lebo bojoval proti Rusom. Keď odišli Rusi a on sa vrátil do Saudskej Arábie, kam prišli Američania, postavili vojenskú základňu, a on začal bojovať proti nim, odrazu bol najväčší terorista na svete. Francúzsko, Anglicko a USA na jednej strane bojujú proti Al-Káide, na druhej strane tej istej Al-Káide posielajú zbrane, aby mohla bojovať v Sýrii a odrezávať tam hlavy kresťanov a demokratov.

Takže tieto nálepky ja neberiem. Aj mňa už označili v Izraeli za antisemitu. Aký antisemita, veď ja som pravý Semit. Alebo ma vyšetrovali, že popieram holokaust. A ja som sa ich pýtal: ktorý holokaust? Indiánsky, palestínsky, kurdský? Oni, že židovský. A ja, že ja som žiaden holokaust nerobil, ani iný Palestínec, čo ja mám s tým? A oni, stále: popierate holokaust? Nepopieram, ale stalo sa to v Európe medzi Európanmi, nie je to náš problém. Ale, že aký mám na to názor… Ja hovorím: Môj názor je taký, že žiadna história by sa nemala uzavrieť. Ešte nedávno uznávali historici, že Izraeliti išli cez púšť a  bolo Šalamúnovo kráľovstvo a dnes sa zistilo, že je to rozprávka. Nemôžem preto tvrdiť, že v koncentračných táboroch určite umrelo 6 miliónov ľudí. Neviem, ako to bolo, nemám k tomu dokumenty. Historici stále bádajú. Možno to bolo dokonca 10 miliónov. A možno len stotisíc. Ale veď aj stotisíc životov je veľa.

 

  Vieme, že aj predstavitelia Červeného kríža, konkrétne počas šesťdňovej izraelsko-arabskej vojny zdokumentovali, že na Sinaji bolo zabitých vyše tisíc egyptských civilistov, zastrelených zozadu pred masovými hrobmi. Niektorí poslanci knesetu ako Uri Avnery to prirovnali k nacistickým praktikám. Vedia u nás vôbec ľudia, že existujú hnutia ako B´Tselem či Gush Shalom, ktoré kritizujú tieto činy?

Áno, oni síce píšu, ale nemajú vplyv. Veď celý svet vie, čo je Izrael zač, ale Amerika a Európa stoja za ním…

 

  Áno, ale ani v Amerike, ani v Európe sa im nedarí presvedčiť bežných ľudí. Viac ako polovica Európanov vidí podľa najnovších prieskumov v Izraeli najväčšiu prekážku nastolenia svetového mieru. S kritikou prichádza pravidelne aj OSN.

Ale kam to vedie? USA na Bezpečnostnej rade OSN všetko vetuje. Už aj samotní Američania o tom vedia a protestujú, prečo by ako daňoví poplatníci mali podporovať ten krvavý Izrael. Ale stále to k ničomu nevedie.

 

  Okupácia Gazy. Okrem bežných konvenčných zbraní sa tam používajú chemické zbrane hromadného ničenia, vrátane bieleho fosforu. Ako je možné, že na jednej strane proklamujeme, že chceme eliminovať tzv. Os zla, ktorú v politike Západu momentálne reprezentuje Irán (predtým Irak, kde sa zbrane hromadného ničenia paradoxne nenašli), ale jedna z krajín, ktorá sa stavia proti „Osi zla“, sama zbrane hromadného ničenia voči civilnému obyvateľstvu používa?

To je politika USA: bezpečnosť Izraela je bezpečnosť Ameriky. Izrael má právo brániť sa. Ale proti komu? Izrael má jednu z najsilnejších armád na svete. A keď bombarduje tých chudákov v Gaze, vraždí ženy a deti, celý svet vrátane Česka a Slovenska povie: Áno, Izrael sa bráni. A pritom požiera jedno územie za druhým. Už sú vedľa našej dediny. Najprv prišli s dvomi maringotkami. Po roku z toho bola obrovská osada. Oni v tých osadách ani nebývajú, len tam prespávajú a cez deň pracujú niekde v Tel Avive. A všade strieľajú, z mojej rodiny zabili niekoľko ľudí, lebo si šli poorať zem alebo zbierať úrodu…

 

  Boli to teroristi? Snažili sa nejakým spôsobom bojovať, útočili na Izraelčanov?

Boli to roľníci.

 

  Aký bol dôvod zastreliť ich?

Poznáte filmy z divokého západu ako belosi strieľali Indiánov?

 

„Kto pozná pozadie toho, čo sa v Palestíne deje, a nezblázni sa, má nervy zo železa.“

 

  To pozná každý.

No a takisto strieľali mojich príbuzných. Môj bratanec pestoval asi 250 olivových stromov. Oni prišli a vysekali mu ich. Viete, olivovník je pre Palestínčana viac ako strom, je to symbol, živobytie. A on z toho dostal infarkt. Títo osadníci sa pozerali, ako ho vezú do nemocnice a ešte sa na tom smiali. A armáda ich stále chráni.

 

  Ale ak by verejnosť naozaj vedela, v akých podmienkach žijú ľudia na okupovaných územiach, pravdepodobne by nebolo také jednoduché uskutočňovať túto politiku…

Ono každý má svoje problémy. Aj keď je pravda, že keď o tom hovorím s ľuďmi na Slovensku, prejavujú súcit, niektorí aj plačú. Ale čo nám to pomôže?

 

  Existuje na Slovensku nejaké nazvime to „sionistické“ združenie, ktoré má za úlohu ovplyvňovať verejnú mienku?

Určite. Pozrite sa na všetky tie ľudsko-právne organizácie. Veď ich zakladateľmi sú stále tí istí ľudia: Šebej, Mesežnikov, Bútora a jeho žena… Hádam 20 antirasistických a iných organizácií. A dostávajú peniaze priamo z americkej ambasády. Je to v knižke Kto za koho kope, ktorú dala dokopy skupina ľudí zo Slovenska aj zahraničia. Kolujú chýry, že niektorí z nich ako Samson sú členmi Mosadu.

 

  V relácii Pod lampou sme videli, že títo ľudia obhajovali okrem iného aj vojnu v Iraku, napriek tomu, že tam zbrane hromadného ničenia neboli nikdy nájdené. Alebo vraždenie iránskych vedcov. Ako je možné takto obhajovať neobhájiteľné?

To sú psi. U nás je porekadlo: Neboj sa beduína, boj sa jeho psa. Beduín vás privíta vo svojom stane, ale vonku na vás začne štekať jeho pes, lebo je to jeho úloha. A toto sú psi, zaplatení, aby štekali. Stále opakujú tú svoju rétoriku, aby vykázali činnosť. Ale už ich toľko v médiách nevidíte, už nepovedia nič nové, už sú ako vytlačené citróny.

 

  Ako sa vlastne dá objektívne informovať o dianí v Palestíne, keď je tu hrozba trestného stíhania z antisemitizmu a umlčiavania iných ako politicky korektných názorov a faktov?

Raz som bol na mítingu organizácie Abrahámove deti. Bol tam kresťanský kňaz, rabín a moslim. Ten kňaz povedal pár slov o bratstve, láske a mieri a sadol si. Rabín vstal, hodinu rozprával, akí sú židia chudáci. Moslim vstal, povedal dve vety a skočili mu do reči. Potom ľudia začali vykrikovať: „Nechajte ho hovoriť.“ Ja som sa v rámci diskusie predstavil a povedal, že všetci moji predkovia sa narodili a sú aj pochovaní v Palestíne. Neprišli z Chazarska, ani Ruska. Pán Franek, ktorý tam sedí, má v Palestíne dom po Arabovi. Jeho deti sú už Izraelčania. On jazdí do Palestíny, kedy chce. A ja ako Palestínčan nemôžem prísť do vlastnej krajiny. Teda teraz ako Slovák už môžem – ako turista. A on vyskočil a hovorí: „Mali ste byť dávno vo väzení. Dal som na vás desať podnetov, ale čo mám robiť, keď u nás je justícia na hovno.“ A ostatní začali okamžite pískať a protestovať.

 

  Vo vašej knihe píšete, že keď si chcú Palestínčania vykopať studňu, musia požiadať o povolenie izraelské úrady…

Zem, voda, všetky zdroje sú v izraelských rukách. Oni majú vo vedľajšej dedine bazény a v našej dedine ľudia nemajú pitnú vodu. Musia si ju kupovať od židov.

Sám som bol v Izraeli ako turista. Všimol som si, že na check-pointoch s kontrolnými vežami a ostnatým drôtom vždy čakalo veľa Palestíncov v dlhých zástupoch. Dokonca nám jeden sprievodca tvrdil, že tie múry údajne postavili na podnet Palestínčanov.

Hlúposť. Veď oni tým múrom rozdelili niektoré dediny. Škola je na jednej strane múru a dedina na druhej. Alebo časť rodiny je na jednej strane a druhá časť na druhej. Videl som fotku, na ktorej Palestínčania urobili dieru do múru, aby si cez ňu rodina podávala chlieb.

 

 

  Na druhej strane, podľa mňa ani Izraelčanom samotným nie je príjemné žiť za múrom…

Oni majú stále to geto v sebe. A nechápu, že utiekli z jedného geta do druhého.

 

  Píšete a hovoríte o osadníkoch na okupovaných územiach. Ale kto sú to vlastne tí osadníci?

Židia, ktorí veria, že celý takzvaný biblický Izrael im daroval Boh. To je územie od Egypta až po Irak a časť Saudskej Arábie. Preto hovoria, že Palestínčania tu nemajú čo hľadať. Preto prídu, najprv s dvoma maringotkami, ale pomaly to zväčšujú, až je z toho velikánska osada. V niektorej osade žije len osem ľudí, v inej aj sto. V poslednom čase je medzi nimi veľa Rusov, a je paradox, že mnohí z nich ani nie sú veriaci židia. Kúpili si od rabína nejaký certifikát a trebárs si postavia v osade pravoslávny kostol.

Títo osadníci chodia vždy ozbrojení…

 

  A môžu tam civilisti nosiť zbraň?

Osadníci môžu. Ak nájdu zbraň u Palestínčana, zastrelia ho na mieste. Ale oni môžu, lebo sa vraj majú právo brániť.

 

  Ale proti komu, keď Palestínčania zbrane nemajú?

Aby mohli útočiť a zabíjať.

 

  Stáva sa, že osadníci niekoho zavraždili?

No jasné. Môj bratranec šiel do záhrady a dostal to. Sestru zastrelili, keď sedela doma. Jej dcéra je pracovníčka OSN, traja synovia žijú v Amerike. Nikto z nich nič nedosiahol, napriek tomu, že protestovali, chceli sa súdiť. Skoro ich zavreli. Ale kto pozná pozadie toho, čo sa v Palestíne deje, a nezblázni sa, má nervy zo železa.

 

  Izraelská agresia sa často zdôvodňuje ako odveta za samovražedné útoky palestínskych atentátnikov…

Ale kedy naposledy ste počuli o nejakom samovražednom útoku? Bola taká doba, keď to niektorí ľudia robili z frustrácie. Tí ľudia už zo zúfalstva nevedeli, čo majú robiť. Potom zistili, že je to zbytočné, tak to prestali robiť.

 

„Vahhábizmus je matka všetkých moslimských teroristických organizácií, ako je Al-Káida, Al Nasra a iné. Západ ich financuje a zbrojí, nedivme sa, ak raz, keď končí svoju úlohu v Iraku, Sýrii, Afganistane a podobne, otočí svoje zbrane proti Európe…“

 

  Ak vezmeme do úvahy biblické údaje, Arabi aj Izraeliti majú jedného otca, Abraháma. Sú teda (hoci nevlastní) bratia. Z tohto pohľadu prebieha v Izraeli bratovražedný boj…

Nie. Čo bolo ešte nedávno len podozrením, je dnes vo svetle vedeckých faktov isté – biblický Izrael a jeho kráľovstvo sú totiž fantázie, a v skutočnosti nikdy neexistovali. Ďalej som vo svojich knihách podal jasné dôkazy o chazarskom, nesemitskom pôvode väčšiny aškenázyovských alebo východoeurópskych židov, ktorí dnes tvoria gro svetovej židovskej populácie. Dnešní východoeurópski židia sú zväčša chazarského pôvodu, nie sú Semiti, a ku starej Palestíne nemajú žiadny etnický, ani antropologický vzťah. Tento fakt nájdeme v mnohých historických dokumentoch a v samotnej židovskej encyklopédii. Z toho všetkého vyplýva, že povesť o jednotnom židovskom národe, ktorý má korene v biblickej alebo historickej Palestíne, zostáva povesťou.

 

  Americký profesor Samuel Huntington vytvoril koncept stretu civilizácií. Okamžite naň nadviazala Bushova administratíva a arabský svet stotožnila s nepriateľom slobody a demokracie. V ľuďoch sa takto už pri pohľade na Araba vytvára asociácia „terorista“. Predstavujú Arabi hrozbu pre Európu? Skutočne nás tak nenávidia?

Nie je to pravda. Arabi ani moslimovia ako takí nepredstavujú pre nikoho hrozbu. Arabi, myslím tým obyčajní ľudia, nemajú radi sionistov, Izrael a štáty, ktoré ich podporujú.

 

  Predsa len, položme si ruku na srdce. Arabský fundamentalizmus vahhábskeho typu v Saudskej Arábii (ktorá je paradoxne najväčším americkým spojencom v arabskom svete) nie je práve pacifistickou ideológiou. Aké postavenie má fundamentalizmus medzi samotnými Arabmi?

Neexistuje arabský fundamentalizmus, ale existuje moslimský fundamentalizmus. Vahhábizmus je najhorší zo všetkých a je nepriateľom Arabov a moslimov vôbec. V Iraku, Sýrii, Libanone a Egypte nevraždí Európanov, oni vraždia Arabov, moslimov, kresťanov a USA s Európou ich podporujú.

Zaujalo ma, že Korán sa – na rozdiel od Talmudu – vyjadruje o kľúčových postavách kresťanskej viery, Ježišovi Kristovi (o ktorom píšete, že bol Palestínčan), ako aj o Panne Márii s veľkým rešpektom. Na druhej strane sa však šíria obavy, že Arabi nás raz pobijú ako nevercov.

Arabi nie sú len moslimovia, sú aj kresťania aj neveriaci. Vahhábizmus je matka všetkých moslimských teroristických organizácií, ako je Al-Káida, Al Nasra a iné. Západ ich financuje a zbrojí, nedivme sa, ak raz, keď skončí svoju úlohu v Iraku, Sýrii, Afganistane a podobne, otočí svoje zbrane proti Európe… To je bumerang.

 

  Talmud hovorí, že židovský život má vyššiu hodnotu ako život nežida. Dokonca z úst izraelských predstaviteľov zaznelo, že Palestínčania ani nie sú národ, je to antinárod. Ako sa dá vôbec volať po spravodlivosti, keď jedna strana popiera existenciu tej druhej?

Talmud je židovská biblia, ktorá je interpretáciou Tóry. Ale židia nečítajú Tóru, čítajú Talmud. Ja som prečítal celý Talmud, je to 64 kníh. A to je oficiálny Talmud preložený skupinou rabínov do angličtiny. A podľa Talmudu má byť prevažná väčšina iných národov vyvraždená. Boh v Talmude hovorí, že gójov stvoril, aby slúžili židom.

 

  A to mi trochu pripomína Nový svetový poriadok. Ako sa pozeráte na napĺňanie toho Talmudu dnes?

Židia sami sa už netaja tým, že ovládajú Ameriku, už sa tým chvália. Finančne vládne Amerike FED – centrálna banka v súkromnom vlastníctve. A vlastnia ju 4 židovské a jedna nežidovská sionistická rodina. Celá ekonomika a politika USA je v ich rukách. Veď to už nie je nijaké tajomstvo. Bez ich súhlasu Kongres neschváli žiaden zákon. Celá zahraničná politika USA sa nimi riadi.

 

  Aby sme neboli až takí pesimisti – vidíte v tejto situácii aspoň nejaký pozitívny signál?

Prvá pozitívna vec po dlhých rokoch je posledné povstanie v Egypte. Možno je to kľúč k novej histórii. Neviem. Ale 22 miliónov Egypťanov vyšlo do ulíc proti Moslimským bratom. V arabskom svete prebieha ťažký pôrod, s bolesťami a krvou. Dúfam, že z toho pôrodu bude zdravé, silné dieťa.

ZDIEĽAŤ