Čierna mágia krvavého septembra

„Keď nezmysel nadobudne dostatočne obludné rozmery, ani si ho nevšimneme.“
Bertold Brecht

Vojna proti terorizmu je bizarný a absurdný pojem. Keďže tieto pojmy vytvárajú odborníci, mediálni textári, vytvárajú niečo ako marketingové posolstvá reklamy na čistiace prostriedky, ktoré sú vo vojne so špinou. A tá nemá žiadne ohraničenie, nevzťahuje sa na žiadne teritórium, neobmedzuje ju ani čas. Môže byť večná. Večná ako mágia slov.

 
Článok pokračuje pod reklamou.


Experti, ktorí pôsobia v oblasti psychológie v inštitúciách pod kontrolou armády a vlády, vytvorili pravidlá psychologickej vojny, dnes známej pod označením PsyOp. Vedci z Tavistockovho inštitútu priniesli teóriu sociálnych turbulencií, ktorá tvrdí, že ak sme vystavení šokom ako nedostatok energie, ekonomický kolaps a teror, ocitáme sa v stave masovej psychózy. V tomto stave hľadá spoločnosť útek od reality, ktorú potláča v rozptýlení a zábave. Tú pre väčšinu obyvateľstva Západu ešte stále predstavuje televízia. Proces sledovania televízie je podľa vedeckých štúdií už sám osebe „vymývaním mozgu“. Návykové sledovanie televízie znehodnocuje kognitívne procesy a vytvára niečo ako hypnózu, v ktorej je človek prístupný sugesciám a manipuláciám. Tento základný rámec inštrumentálnej výbavy novodobej mágie využíva sex v pornografii asmrť v televíznom spravodajstve. Pre zaujímavosť uveďme, že tieto dva hraničné fenomény, ktoré stelesňuje boh smrti Thanatos a boh sexuality Eros, sú definičnými prvkami organizácií čiernej mágie ako Ilumináti z Thanateru (IOT) a mnohých ďalších.

Ak budeme hovoriť o smrti, potom je jej najmocnejším výrazovým prostriedkom videnie mŕtvol alebo umierania. Proces, v ktorom je bytosť zbavovaná života, je v celých dejinách vnímaný ako najsilnejšie, priam metafyzické predstavenie snesmiernou schopnosťou pripútavať pozorovateľa ktrpiacemu objektu. Francúzsky filozof Michel Foucault vo svojej knihe Dozerať a trestať analyzuje mocenské techniky kontroly. Jednou znich bola aj verejná poprava ako najpôsobivejšie divadlo, ktoré vynucovalo zachovanie existujúceho statusu moci a poslušnosti. Krvavé divadlá hrôz ateroru majú schopnosť vytvárať v ľudskom myslení disociácie (rozštiepenia) ako dôsledok psychotraumatických skúseností. Takto je do značnej miery ovplyvnená naša súdnosť. Filmový priemysel napokon dokonale využíva rozpoltenosť človeka, ktorý sa krvavých scén bojí, a zároveň ho priťahujú.

Tohto všetkého si boli mediálni experti a psychológovia plne vedomí, a tak mohla 11. septembra 2001 odštartovať najmasovejšia projekcia mágie v dejinách ľudstva, ktorá zmenila správanie a vedomie ľudí. Jej nástrojmi boli adekvátne zvolené symboly – WTC a Pentagón ako zástupné modely hodnotového systému sveta (ekonomika a imperiálna moc), voči ktorým sa vedie útok. Svet sa náhle ocitá v synchronicky ovládanej globálnej sieti médií, v ktorých sa potvrdzuje McLuhanova definícia planéty ako globálnej dediny. Všetky obrazovky v rovnakom čase vypaľujú do matríc nášho vedomia zreteľné posolstvá traumatizujúceho zážitku, prostredníctvom ktorého sa dostávajú hlboko do našej mysle. Aj to je dôvod, prečo sa snáď všetci poľahky rozpomenieme, kde sme sa v tento osudný deň nachádzali. Napokon, tie tisíce obetí útokov nás nešokovali až tak ako samotný fakt, že sa zaútočilo na niečo, s čím sa sami identifikujeme. Boli napadnuté symboly „slobody a demokracie.“ Povedané rečou firemných právnikov – bola poškodená obchodná značka. Tento moment napokon rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil všetky nasledovné úvahy. Aj my sme už boli „vo vojne“.

Planetárna projekcia s niekoľkotýždňovým intenzívnym vpádom do duše celého sveta je tým najvýraznejším happeningom v dejinách komunikácie. Toto je však zlomový bod aj v celej novodobej histórii. Odrazu sa v našom podvedomí aktivizovali akési driemajúce archetypy inštinktov. Strach. Zdesenie. Smrť. Nárek. Vojna. Vzrušenie. Nutkavá zvedavosť. Boli iniciované premyslene selektovanými povelmi cez virtuálne siete všetkých svetových televízií: Svet už nie je, aký býval; Svet sa od základov zmenil; Danteho peklo; Poslovia podsvetia; Diabolská zloba; Útok na srdce slobody a demokracie. Áno, mágia vúdú použila dôkladne premyslené symboly, do ktorých sa vzápätí hlboko a v priamom prenose vnorili ihly propagandy. Dokonalý marketing, dokonalé hollywoodske prevedenie. Scenár počíta s prelínaním fikcie a reality. Z kokpitu najprv vystupuje Maverick (Tom Cruise) a neskôr Pán Impéria vleteckej kombinéze (George W. Bush), aby povedal: „Mission accomplished“ (Misia splnená).

Takmer súčasne s vyslaním traumatizujúcich signálov hrôzy, ktoré sa zapísali do vedomia celého sveta, sa objavuje aj zreteľnejší obraz nepriateľa. Je horší, má vadu reči – ako vyplýva zo samotného pojmu barbar – a teda aj vadu v myslení. Klasický antický vzorec, ktorý popisuje Cicero, Augustín, Plínius, Tacitus, vykresľuje nepriateľa vždy odlišného od nás samotných. Uctievajú oslie uši, smrdia, smilnia, sú pomstychtiví, nečestní, amorálni a vyznávajú zvrátené božstvá. Hotový vzorec stačí použiť na tých, ktorých už neokonzervatívny guru Samuel Huntington vykreslil ako protivníkov Západu v Strete civilizácií. Sú to moslimovia.

Všetko dokonale zapadá, všetko dáva vrcholne sugestívny impulz k požadovaným a rýchlym asociáciám. Tak ako je surrealistickým hologram slogom 911, je surrealistické aj následné besnenie médií a vojenskej mašinérie. Po Huntigtonovi prichádza ďalší intelektuál, ktorý vytvorí pojem „Os zla“. Exis of Evil je obchodná značka mytológie, ktorú napísal člen sionistickej skupiny PNAC David Frum, autor prejavov G. W. Busha. Od PNAC dostal úlohu vytvoriť silné pejoratívne označenie, symbol Zla. Jeho prvotné Axis of Hatred sa nadriadenému Markovi Gersonovi príliš nepozdávalo, pretože stále neznelo akosi „bushovsky“. Až Os zla sa stala novým „In Hoc Signo Vinces“, znamením, pod ktorým zvíťazíš.

Mediálny guru Marshall McLuhan hovorí o tom, že ak je verejnosti predstavené čokoľvek, čo prekračuje rámec bežnej skúsenosti a uveriteľnosti, spoločnosť sama zabráni identifikácii skutočného pôvodcu. Psychológovia veľmi dobre vedia, že môžu rátať s inštinktívnym obranným mechanizmom sebazáchovy, ktorý aktivizuje obranný val iracionálnej dôvery v predkladanú, akokoľvek neuveriteľne pôsobiacu scénu. Filozofka Hannah Arendtová v súvislosti so zločinmi nacizmu kedysi prehlásila, že „samotná nesmiernosť týchto zločinov je zárukou, že vrahovia, ktorí sa všetkými formami lží prehlásia za nevinných, budú zjavne ďaleko dôveryhodnejší ako ich obete hovoriace pravdu“.

ZDIEĽAŤ