APOKALYPSA

Ako povedal Nietzsche, neexistujú žiadne fakty, len interpretácie. História interpretácií je nám podsúvaná ako dejiny. Vytvára ich dialektika tézy a antitézy. Človek sa vzďaľuje od svojej spirituality a podlieha procesom polarizácie vedúcim buď k jeho zničeniu, alebo prežitiu. Systém tézy a antitézy mal a má mnoho podôb, no ostáva na stále rovnakom princípe generátora napätia a pohybu, tak ako v bojoch za polyteizmus alebo monoteizmus, v bojoch vedy a náboženstva, v bojoch za ideológie kapitalizmu alebo socializmu. Sú to však vždy len dve strany tej istej mince, podobne ako sú dvoma stranami tej istej mince dnešné súperiace strany.

 

ODHALENIE UPROSTRED BRICS

Amerike bol globálnymi riadiacimi štruktúrami definitívne odňatý status hegemóna, no Rusko sa ešte stále zbavuje pozostatkov nedávnej jeľcinovsko-gajdarovskej éry v štýle chicagskej školy Miltona Friedmana. V nej už bolo veľmi blízko k tomu, aby bola podplatená domáca elita ochotná krajinu otvoriť drancovateľom prírodných zdrojov. Napriek všetkému nemožno v súčasnosti ani Rusko a jeho ekonomiku vnímať ako alternatívu separovanú od iných a nadradených štruktúr. Samotné ekonomické spoločenstvo najdynamickejšie sa rozvíjajúcich krajín BRICS je spoločenstvom vychádzajúcim z potrieb globálneho systému, ktorého je súčasťou. Nerobme si žiadne ilúzie o spontánnej odpovedi FED, pretože BRICS je súčasťou globálneho plánu a tvorí medzistupeň k dosiahnutiu globálnej nadvlády. Napokon na siedmom samite členských krajín v júli 2015 vstúpila do platnosti dohoda o Novej rozvojovej banke (NDB) BRICS, ktorej viceprezidentom bol menovaný Paulo Nogueira Batista mladší. Treba pripomenúť, že Batista bol od roku 2007 do roku 2015 jedným z výkonných riaditeľov Medzinárodného menového fondu. Nech táto skutočnosť každému napovie, o čo tu vlastne ide.

 

SYSTÉM V UMELOM SPÁNKU

Keďže téza a antitéza kapitalistického a socialistického bloku sa ukázala ako neefektívna, prijala sa syntéza a určili všeobecne záväzné podmienky pre uplatnenie ideologickej fúzie v prostredí neoliberálneho sveta. Európa sa pre jej efektívnejšie ovládanie zbavila národných hraníc, suverenity a jednotlivých štátnych práv prostredníctvom Lisabonskej zmluvy. Tá zlúčila štáty pod jeden subjekt, ktorý nemá žiadnu štátotvornú povahu, ani platnú ústavu, ani žiadne relevantné demokratické mechanizmy, akými by občania mohli navrhovať a odvolávať čelných predstaviteľov tohto spoločenstva. Práve naopak, Únia sa so svojimi členskými subjektami prijatím Lisabonskej zmluvy stala právnickou osobou – to znamená, že v rámci medzinárodného práva neexistujúcim subjektom. Niečo ako spoločnosť s ručením obmedzeným. V tomto bezprávnom prostredí podnikateľského subjektu spravovaného Európskou centrálnou bankou pod kontrolou Spojených štátov sa Európa definitívne vydala na cestu k svojmu zániku. Plánovaný krach banky Leh-man Brothers, jednej z piatich najdôležitejších investičných bánk Ameriky, sa podpísal pod postupný krach Európy. Vlastníci Lehman Brothers, teda tie isté osoby, ktoré sedia vo Federálnej rezervnej banke FED, sa rozhodli pre demoláciu Lehman Brothers preto, lebo mala najviac záväzkov práve v Európe. Ľudia vo FED pred sto rokmi stvorili svet založený na tom, že len pol percenta peňazí používaných v celosvetovom obehu slúži na to, na čo boli pôvodne vynájdené. Prostredníctvom úrokov a úrokov z úrokov sa dostali k moci špekulatívne operácie hedgeových fondov a derivátov, spôsobujúce súčasné nemerateľné rozdiely medzi bohatými a chudobou. A to je základný problém, od ktorého sa odvíjajú všetky ďalšie. V dôsledku toho vynakladajú ľudia v treťom svete až 80 % svojich príjmov na základné potraviny, pričom Západ s 11 % celosvetovej populácie si nárokuje až na 60 % objemu celosvetovej spotreby, pochopiteľne, na úkor zvyšných 89 % obyvateľov Zeme. Dlhy tohto sveta sa fakticky nikdy nedajú splatiť, dá sa len viac zadlžiť pôžičkou na splatenie dlhov. Katastrofy sa totiž odohrávajú na pozadí kabalistickej mágie s číslami. Vždy ide o priemernú úrokovú sadzbu v spoločnosti, ktorej dlh prvých 20-30 rokov pozvoľne a nepozorovane narastá, no postupne nadobúda stále vyššie obrátky. Relatívne nízke úrokové sadzby sa však exponenciálne zvyšujú až k fatálnej kríze. Zásadný problém je v tom, že peniaze sa do obehu vtláčajú len preto, aby udržali systém, nie prosperujúcu ľudskú spoločnosť.

 

ZLYHANIE ATLANTICKO-BIBLICKEJ KONCEPCIE

Projekt západnej, atlantickej formy riadenia globalizačného procesu začal výrazne zlyhávať v dôsledku nespôsobilosti nájsť všeobecný súhlas a techniku nastolenia ohlasovaného Nového svetového poriadku. Dôsledky hyperkonzumnej spoločnosti exploatujúcej prírodné zdroje sa javia natoľko rizikové, že mechanizmy jej ovládania, najmä svetová rezervná mena, sú postupne nahradzované alternatívou eurázijského kurzu. Neudržateľnosť neoliberálnej ideológie rozdeľujúcej svet na dve neporovnateľné triedy bohatých a chudoby ukazuje absolútne fiasko atlantickej koncepcie demokracie. Tá ani napriek masívnemu úsiliu médií predať túto fikciu obyvateľstvu reálne neexistuje. Preto sa USA navzdory snahe svojej elity o udržanie svojho vplyvu a dominancie dostávajú na vedľajšiu koľaj. Dominantnou sa stáva Čína, o ktorej Nixon pred smrťou prehlásil, že namiesto diery do nej z nej Amerika spravila Frankensteina. Atlantické krídlo sa prostredníctvom svojej elity a ústami Sorosa pokúša o dohodu s Čínou a navrhuje jej partnerstvo a deľbu na úrovni globálnej moci (čo si možno všimnúť aj v rozhovore Henryho Kissingera pre National Interest). Amerika sa však napriek všetkým snahám dostáva do úzadia a Čína dostáva možnosť ukázať svoju reálnu hrozbu – tak ako to ukázala na augustovej vojenskej prehliadke.

 

AGÓNIA EURÓPY

Žijeme v epoche navzájom sa prekrývajúcich procesov kolapsu a z tohto pohľadu je situácia mimoriadne kritická. Dôsledky dobyvačnej a agresívnej povahy západného imperializmu sa s mohutným spätným rázom prejavujú práve dnes. A práve dnes sa zosypávajú aj všetky kontrolné mechanizmy systému. Preto sa zvolila cesta likvidácie. Žiadna iná sa nikdy nenašla a žiadnu inú ani nemožno čakať. S veľkou pravdepodobnosťou sme v procesoch smerujúcich k depopulácii svetového obyvateľstva na 500 miliónov až jednu miliardu postúpili o ďalší stupeň. Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti je súčasné vrstvenie problémov neprijateľné. Aj z tohto dôvodu sú veľmi pravdepodobne rozohrané riešenia vedúce k autodeštrukcii podobne ako na jeseň 1939. Kultúra Európy je odsúdená na zánik, počiatočná agenda multikulturalizmu, genderovej ideológie, vakcinácie, geneticky modifikovaných organizmov a ďalších programov sa dnes urýchlila koordinovaným plánom presunu státisícov do nášho prostredia. Huntingtonom ohlasovaný stret civilizácií sa môže začať. Len treba dodať, že Samuel Huntington bol jedným z ideologických poradcov prezidenta Busha a jeho projekcie vytvorili dokonalý produkt princípov tézy a antitézy. Ďalším z významných stratégov atlantického elitného krídla je Thomas P. M. Barnett. Ten sa zaskvel dvoma štúdiami – The Pentagon’s New map a Blueprint for Action. Barnett sa vo svojej geostratégii zameriava na dosiahnutie finálneho štádia globalizácie, pre ktoré navrhuje zmiešanie rás do jednej kultúry a vyznávajúcej jedno náboženstvo. Ako profesor a strategický výskumník na Rumsfeldovom ministerstve obrany mal možnosť priamo či nepriamo ovplyvňovať administratívu rezortu predstavami zlúčenými do stratégie Štyroch prúdov.

Tým prvým je prúd imigrantov s cieľom destabilizácie pôvodných území a zničenia ich kultúr. Navrhuje desaťnásobne zvýšiť prílev imigrantov do Európy. Druhým prúdom je neobmedzený tok surovín, ktoré nesmú vlastniť národy, ale musia byť pod privátnou kontrolou. Tretím prúdom sú neobmedzené toky kapitálu do USA. Žiadna vláda žiadneho štátu nesmie brániť slobodnému pohybu kapitálu. Tým štvrtým je prúd mierových misií americkej armády všade tam, kde treba dohliadať na regionálne trhy. Globalizačný fanatik Barnett upozorňuje na naliehavú potrebu presviedčania Američanov o nevyhnutnosti vojny proti terorizmu. Na dosiahnutie cieľov bude slúžiť postupné znižovanie inteligencie obyvateľstva. Európa musí ročne prijať jeden a pol milióna prisťahovalcov z tretieho sveta, čím sa jej nová populácia s priemerným IQ 90 stane biomasou príliš hlúpou na to, aby chápala, no dostatočne inteligentnou, aby pracovala. Myslenie stratégov Pentagónu rezonuje aj s myslením mnohých zástupcov mimovládnych organizácií, ktoré vytvárajú v Európe priaznivé podmienky na otváranie brán masovej migrácie. Jednou z jej predstaviteliek je aj Barbara Lernerová Spectrová. S pomocou švédskej vlády založila v Štokholme neziskovú organizáciu Paideia pre židovské vzdelávanie. Spectrová tvrdí, že Európa sa ešte stále nenaučila, ako byť multikultúrnou. Tvrdí, že židia budú súčasťou týchto pôrodných kŕčov transformácie. „Európa už nebude tou monolitickou spoločnosťou, akou boli jej národy v minulom storočí. Židia budú nenávidení pre našu vedúcu úlohu v tomto dianí.“ Plán sionistov sa tak začína odhaľovať v širšom spektre.

 

KADDÁFÍHO PROROCTVO

Po zlyhávaní plánu s rozvratom Ukrajiny a evidentným fiaskom sankcií voči Rusku, ktoré sa ako bumerang vrátili späť do Európy, sa na júnovom stretnutí elít planéty za zatvorenými dverami rozhodlo. Po zasadnutí G7 v bavorskom zámku Elmau sa približne 150 pohlavárov svetovej globálnej moci atlantického krídla stretlo v tirolskom Telfs-Buchene na výročnej konferencii Bilderberg. Následne sa spustila tá najmasívnejšia prisťahovalecká vlna novodobej histórie. V žiadnom prípade to nie je iba náhodný proces, ale jeden z premyslených záložných plánov likvidácie Európy pripravený regionálnym mocenským centrom globalizácie pod hlavičkou Pax Americana. Nie, tento proces neodštartoval len arabskou jarou. Tento proces odštartoval oveľa skôr, keď anglosaská a francúzska imperiálna moc začala drancovať dobyté teritóriá a budovať svoje kolónie a koncentračné tábory. Arabská jar je len jeden z momentov spôsobujúcich prekrytie rizikových faktorov v jednom priesečníku. To, či na tieto procesy ešte efektívnejšie zapôsobila al-Málikího šiitská vojna proti irackým sunitom v roku 2012, vojenský prevrat v Egypte v júli 2013 či prevrat v Líbyi v máji 2014, nie je vôbec podstatné. Dôležité je, že spúšťačom týchto procesov bol na prvopočiatku Západ. Ak budete sledovať prejav vtedajšieho predsedu Africkej únie Muammara al-Kaddáfího pred Valným zhromaždením OSN v roku 2009, pochopíte, kde sú príčiny súčasnej situácie zakorenené. Kaddáfí upozorňoval na to, že Západ neúprosne využíval materiálne a ľudské zdroje na vlastné obohatenie, a preto je požiadavka kompenzácií za kolonializmus úplne opodstatnená. Tú ohodnotil vo svojom prejave na 7,77 biliónov dolárov. „Ak nechcete tento dlh zaplatiť, Afričania pôjdu tam, kam ste to odniesli.“ Kaddáfí odkrýva aj citlivý detail dohody Líbye a Talianska. To sa zmluvne zaviazalo, že Líbyu nenapadne a ako náhradu za obdobie kolonizácie bude splácať 250 miliónov eur ročne po dobu dvadsiatich rokov. Neskôr, po sto nociach a dňoch neprestajného bombardovania Líbye letectvom NATO, Kaddáfí predniesol svoju plamennú a srdcervúcu reč. Prvého júla 2011 pred 1,7-miliónovým zhromaždením na Zelenom námestí v Tripolise to vykričal do kamier celého sveta: „Títo ľudia jedného dňa prinesú bojisko až k vám domov! Pozrite sa na týchto ľudí! Vyzerajú, že ich zneužíva diktátor alebo sú nejako inak utláčaní? Varoval som vás, nezačínajte si s Líbyjčanmi, inak budete stratení!“ Varovanie ostalo nevypočuté – Obama, Cameron, Sarkozy a Berlusconi pokračovali vo svojej trestnej výprave. Kaddáfí im tesne pred smrťou odkázal: „A teraz ma počúvajte – vy, ľudia z NATO. Bombardujete múr, ktorý neprepúšťa migrantov z celej Afriky do Európy! Bombardujete múr, ktorý zadržiava teroristov z al-Kájdy. Tým múrom bola Líbya. Zničili ste ju. Ste idioti. Pre tisíce migrantov z Afriky, pre podporu al-Kájdy budete horieť v pekle. Ja som nikdy neklamal. Neklamem ani teraz.“

 

ĽSŤOU A KLAMSTVOM K VÍŤAZSTVU

Spustila sa vlna organizovanej i neorganizovanej nelegálnej migrácie do Európy. Médiá prinášajúce moralizujúci gýč vytrhnutý z kontextu sa z pochopiteľných propagandistických dôvodov usilujú o vytváranie súcitu, a následne súhlasu s otvorením stavidiel totálnej a bezbrehej imigrácie, ktorú Európa nebude schopná zvládnuť žiadnymi prostriedkami. Tento známy marketing súcitu dnes obyvateľstvu prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov vnucujú politici a mimovládne organizácie vedome obhajujúce záujmy svojich atlantických donorov a spravodajských služieb. Nedozerné následky destabilizácie Európy a vyvolávanie sociálnych, náboženských a kultúrnych konfliktov smerujúcich k otvorenému násiliu a vojnám je dnes, žiaľ, veľmi reálnym predpokladom vývoja. Masový a koordinovaný migračný prúd prevažne zdravých a zdatných mužov skryl aj ilegálnych bojovníkov a budúcich organizátorov centier ozbrojených pseudoislamských útokov voči obyvateľstvu Európy. V časoch ekonomickej krízy, ktorá dostáva samotnú Európsku úniu do mimoriadne zložitých podmienok, v časoch, keď sa má súčasná generácia prvýkrát v povojnovej histórii horšie ako generácia predchádzajúca, je nekontrolovateľný príval utečencov nielen sociálnou, kultúrnou, ale aj hospodárskou katastrofou. Mnohí utečenci netušia, že sa presúvajú z jedného problému do problému druhého, a ešte horšieho. Tie isté sily organizujúce ich prevoz do Európy povzbudzujú Európanov na odhodlaný odpor voči nim. Frustrovaní ekonomickí utečenci sa tak veľmi ľahko stanú súčasťou militantných oddielov s poslaním útočiť a pomstiť sa Európe. Zbrane sú už na ceste, v niektorých prípadoch už priamo na mieste určenia. Imigranti, pochopiteľne, prichádzali do Európy z rôznych smerov a dôvodov. Najčastejšie však zo západom rozvrátených krajín ako Sýria, Afganistan, Irak a mnohých ďalších. Európa ich prísun dokázala zvládnuť aj preto, lebo sever Afriky okrem samotnej Líbye zabezpečovalo aj Alžírsko, Maroko, Egypt a Tunisko. Dnes sa však problémy s imigrantmi budú kumulovať a premietať do ekonomiky, sociálnej a bezpečnostnej sféry, ale aj do reálnej hrozby znižovania miezd a zvyšovania nezamestnanosti. Prečo však ľudia utekajú zo Sýrie? Okrem ekonomických dôvodov je to aj strach z vojny a násilia páchaného zvlášť na sýrskych kresťanoch ozbrojenými moslimskými radikálmi organizovanými v Islamskom štáte. Z dokumentu a tajnej správy Pentagónu s označením 14-L-0552/DIA/290, ktorú zachytila právnická kancelária Judicial Watch, vyplýva, že USA v spolupráci so štátmi v Perzskom zálive a Tureckom finančne podporovali teroristické islamistické skupiny v destabilizácii Assadovej vlády. Hoci si boli vedomí, že to môže viesť k vzniku Islamského štátu v Iraku a Levante, podporovali ich dodávkami zbraní. Riaditeľ Národnej bezpečnostnej agentúry v administratíve Ronalda Reagana generál William Odom nedávno poznamenal: „USA už dlho používajú terorizmus.“ Bývalý britský minister zahraničia Robin Cook v snemovni vyhlásil, že al-Kájda bola produktom západných spravodajských agentúr. Al-Kájda, čo v arabčine doslovne znamená „databáza“, bola pôvodne počítačovou databázou tisícok islamských extrémistov vyškolených CIA a financovaných Saudskoarabmi na porážku ZSSR vo vyprovokovanej vojne s Afganistanom. Dôvodom, prečo bol vytvorený Islamský štát, je prístup k surovine 21. storočia – k zemnému plynu. Po odstránení Assada by bola odstránená aj prekážka postavenia plynovodu z Kataru do Európy cez sýrske územie. Okrem ekonomického dôvodu je tu však ešte jeden kľúčový motív, ktorý nám väčšinou uniká. Tento motív je s najväčšou pravdepodobnosťou šémom. Veľký Izrael. Idea tohto štátneho útvaru pramení z pôvodného sionistického projektu a predstavuje základný kameň silných sionistických frakcií v Netanjahuovej vláde a strane Likud, izraelskej armáde a spravodajských službách. Podľa rabína Fischmanna sa zasľúbená zem rozprestiera od rieky Nílu až k Eufratu, čo zahŕňa časti Sýrie a Libanonu. Ak sa pozriete na súčasnú situáciu z nadhľadu, objaví sa pred vami zreteľný plán – je to mapa Veľkého Izraela. A tak vám vojna v Iraku v roku 2003, vojna s Libanonom v roku 2006, vojna proti Líbyi v roku 2011, vojna v Jemene, arabská jar a súčasná vojna v Sýrii a Iraku začnú dávať zmysel. Pointou je sionistický plán pre Blízky východ a celý svet: dominancia Izraela ako centra sionizmu nielen nad regiónom, ale aj nad ostatnými časťami sveta, ktorý sa, žiaľ, neodvratne blíži ku kolapsu.

ZDIEĽAŤ